FEMINISTKY.SK

Príbeh Rosy Parks je notoricky známy. Uprostred päťdesiatych rokov minulého storočia, teda v čase tuhej segregácie a diskriminácie afroamerickej komunity, odmietla 42-ročná krajčírka uvoľniť svoje miesto belochovi v mestskom autobuse. Jej následné zatknutie viedlo k bojkotom autobusov a k sformovaniu dosiaľ najmasovejšieho hnutia proti rasovej segregácii, na čele ktorého stál Martin Luther King.

Za začiatok moderného hnutia za občianske práva by sa však dala označiť udalosť, ktorá sa odohrala už dva roky predtým. Jej hlavnou protagonistkou bola Martha White, 23-ročná pomocnica v domácnosti z Baton Rouge v štáte Louisiana. Unavená z namáhavej práce a neustálych presunov medzi domácnosťami sa raz usadila na jedinom voľnom mieste v autobuse. Malo to však háčik: miesto bolo určené pre bielych cestujúcich.

Keď ju vodič napomenul, White sa práve chystala vstať. Vtom začula zo zadnej časti autobusu smiech a poznámky černošských pasažierov. Mladú ženu to nahnevalo a usadila sa späť na miesto. Zo solidarity vedľa nej zostala sedieť ďalšia pasažierka tmavej pleti. Po vyhrážkach šoféra dorazila na miesto činu polícia, riaditeľ autobusovej spoločnosti a aktivista za občianske práva, reverend T. J. Jemison. Posledný menovaný sa žien zastával a poukazoval na nedávno prijaté nariadení o desegregácii autobusov v meste.

Správa o incidente sa rýchlo rozšírila a na miestnej strednej škole sa zhromaždil taký veľký protestný dav, že nasledujúce stretnutie už prebiehalo na atletickom štadióne. Černošská komunita sa zhodla v tom, že ak má naďalej platiť rovnaké cestovné ako belošská väčšina, ale bez toho, aby si mohla vybrať miesto na sedenie, treba bojkotovať mestskú autobusovú spoločnosť. Bojkot sa začal 18. júna 1953 a trval osem dní. Jeho výsledkom bol kompromis, v rámci ktorého sa vyčlenilo niekoľko sedadiel v prednej časti mestských autobusov pre bielych cestujúcich a dlhé lavicové sedadlo vzadu pre Afroameričanov a Afroameričanky. Sedadlá medzi nimi by boli pre každého. Toto riešenie neuspokojilo všetkých. Niektorí tvrdili, že ak by bojkot trval dlhšie, historické víťazstvo mohlo prísť skôr.

Rozhodnutie Marthy White malo napriek tomu nesmierny význam pre čiernu komunitu a vydláždilo cestu jej nasledovníčke Rose Parks. Okrem toho za pomerne krátky čas zásadne ovplyvnilo fungovanie autobusovej spoločnosti v Baton Rouge. Tá zmenila nielen pravidlá pre cestujúcich, ale aj pre zamestnancov podniku – do náborov na pracovné miesta sa konečne mohli zapojiť aj ľudia afroamerického pôvodu.Žena, ktorá prispela k zásadnej premene niekdajšej krajiny Jima Crowa, zomrela minulú sobotu vo veku 99 rokov v domove dôchodcov v Baton Rouge.

ZDROJE:

https://time.com/6072209/martha-white-bus-boycott-dies/

https://www.nytimes.com/2021/06/11/us/martha-white-dead.html