FEMINISTKY.SK

Na jeseň minulého roka sa osem študentiek technického zamerania rozhodlo založiť združenie „Zo strojariny". Prekáža im, že ženy tvoria len päť percent študujúcich v odbore a že tento typ štúdia z rôznych príčin takmer nezvažujú. Ich iniciatívu ocenil dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš týmito slovami: „strojársky priemysel, to už nie je len sila, výkon a odvaha vyžadujúca tvrdú mužskú ruku, ale stále viac si vyžaduje precíznosť, spoľahlivosť a vytrvalosť. To sú predsa charakteristické črty nežného ženského pokolenia".

Výrok dekana Šooša perfektne vystihuje fakt, že študentky „strojariny" sú stále exotickým zjavom (a to, že má predpotopné názory). Na vysoko kvalifikovaných a dobre platených strojárskych pozíciách tak pôsobí minimum žien. Ak sa však na strojársky priemysel pozrieme z opačného (a menej lukratívneho) konca, o absencii žien nemôže byť ani reči. Dobre to ilustruje prípad „štrajku zamestnancov" v strojárskej firme Booster Precision Components v obci Beluša, ktorý sa skončil začiatkom tohto týždňa. Prevažnú časť štrajkujúcich tvorili ženy. A v rozpore s dekanom Šoošom by sa dalo povedať, že im nechýba sila, výkon, ani odvaha.

Strojárkam z Beluše už dlho prekážala politika manažmentu spoločnosti: zmrazovanie platov, zastavenie vyplácania rizikových príplatkov a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, zmeny vo vyplácaní pohyblivej zložky mzdy a sprísnenie kritérií na vyplácanie dovolenkového a koncoročného platu. Pre posledné spomínané prichádzali niektoré z nich až o stosedemdesiat eur mesačne. Pri mzde päťstopäťdesiat až sedemstopäťdesiat v čistom šlo o citeľný škrt v rodinných rozpočtoch, na ktorý doplácali predovšetkým samoživiteľky.

Denník Pravda opísal situáciu jednej z nich. Štyridsaťročná Petra je vo firme už šiesty rok a stará sa o školopovinnú dcéru. Jej výplata sa po posledných zmenách scvrkla o päťdesiat eur. „Pracujem vo výrobe, ale neprišla som o rizikový príplatok ako kolegovia, pretože pracujem na strojoch, pri ktorých bola nameraná zvýšená hlučnosť,“ povedala samoživiteľka, ktorá počítala každý cent už pri predošlej vyššej výplate: „mám hypotéku a mesačné náklady predstavujú približne 526 eur. Z výplaty mi takmer nič neostane na ten mesiac“.

Práve slobodné matky patria medzi najohrozenejšiu časť obyvateľstva. Údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu ukazujú, že väčšina (päťdesiatsedem percent) domácností s osamelým rodičom má problém čeliť nečakaným situáciám ako sú oprava práčky, dlhodobá PN či strata zamestnania. Pätina takýchto rodín má nedoplatky za energie a desatina si nemôže dovoliť ani počítač.

Prípad z Beluše ukazuje, že ženy, či už slobodné, s partnerom alebo bez partnera, sú v oblastiach s obmedzenou ponukou práce naďalej považované za lacnú a ľahko dostupnú pracovnú silu, ktorú firmy žmýkajú, ako sa len dá. Pracujúce z Beluše boli od minulého roka ochotné vzdať sa odmien v domnení, že to firme pomôže prekonať obdobie pandémie. K štrajku ich priviedli až zrážky na, už tak chabých, výplatných páskach. Na jednej strane je obdivuhodné, že sa rozhodli manažmentu vzdorovať. To, čo by si táto skupina pracujúcich zaslúžila, je však zvyšovanie miezd, nie tlak na ich znižovanie.

Manažment firmy po tlaku, ktorý vyeskaloval počas minulého týždňa, napokon pristúpil na všetky štrajkové požiadavky. Ako skonštatoval predseda Základnej organizácie (ZO) OZ KOVO Považské strojárne Pavol Šujak, „zamestnávateľ prijal všetky naše požiadavky, teda zvýšenie základnej zložky mzdy o sedem percent, kritéria na vyplatenie 13. a 14. platu, motivačný bonus, vyplatenie variabilnej zložky mzdy, doplnkové dôchodkové poistenie a predĺženie kolektívnej zmluvy do marca 2022".

ZDROJE:
https://www.istp.sk/.../vznikol-projekt-na-podporu-zien-v...

https://spravy.pravda.sk/.../591437-v-belusi-sa-strajk.../

https://www.teraz.sk/.../strajk-v.../556159-clanok.html

https://www.trend.sk/.../domacnosti-osamelym-rodicom-je...