FEMINISTKY.SK

Mnohí a mnohé z nás sa s Marlenou Shaw prvýkrát stretli v deväťdesiatych rokoch. Práve v tom čase vyšiel hit „Remember me“ od škótskeho dídžeja Alexisa „Lexa“ Blackmora s pseudonymom Blue Boy. Korene tanečno-funkovej skladby s vysamplovaným dunivým vokálom však také známe neboli a pátrať po nich v predinternetovej dobe bolo náročné. Pieseň s krátkym text s opakujúcim sa výkrikom „pamätáš si ma?” sme si púšťali dookola.

Je pravdepodobné, že tvorbu Marleny Shaw poznáte, hoci ste sa s jej menom dosiaľ nestretli. Fragmenty jej najpolitickejšej skladby „Woman of the Ghetto“ („Žena z geta“), ktorou sa inšpiroval Blue Boy, sa dostali napríklad do skladieb ako „Rose Rouge“ od St. Germain, „Ghetto“ rappera Ghostface Killah, „Balantains“ od hip-hopovej kapely Violadores del Verso, ale aj do filmov a reklám. Najnovšiu verziu pôvodného hitu vytvorila minulý rok Melanie Charles.

Ako je možné, že vyše polstoročia stará skladba prenikla do kolektívneho hudobného povedomia bez toho, aby verejnosť bližšie poznala jej tvorkyňu? A kto bola Marlena Shaw, asi najznámejšia neznáma speváčka na svete?

Shaw patrila (a vo veku 79 rokov stále patrí) medzi najzaujímavejšie a najvšestrannejšie černošské hudobníčky. Narodila sa ako Marlina Burgess v roku 1942 a vyrastala v New Yorku u svojej matky, starej mamy, ale aj v pestúnskej starostlivosti. V ranom veku nasala džez prostredníctvom zbierky platní svojho strýka, trubkára Jimmyho Burgessa. Po debute v harlemskom divadle Apollo ju však rodina odstavila od hudobného biznisu. Shaw síce neskôr začala študovať hudbu, no školu prerušila, vydala sa a mala päť detí. Napriek tomu sa túžila profesionálne venovať hudbe.

V šesťdesiatych rokoch preto začala vystupovať všade, kde sa dalo. Keď sa jej podarilo získať pravidelný angažmán v rámci siete klubov Playboy, objavila ju chicagská spoločnosť Chess Records, ktorá sa orientovala na blues a zastrešovala takých slávnych umelcov, ako bol Chuck Berry. Speváčkina kariéra sa sľubne rozbehla: vystupovala s džezovými hviezdami ako Count Basie, Benny Carter a Ray Brown. Shaw prekračovala hranice žánrov a stala sa známou tvárou na džezovej, R&B, disco a soulovej scéne.

Zlomovým momentom bolo pre Marlenu vydanie albumu „The Spice of Life“ koncom sedemdesiatych rokov, ktorý otvárala už spomínaná „Žena z geta“. Nahrávka Shaw preslávila a speváčka sa v roku 1972 stala prvou ženou, ktorá podpísala zmluvu so slávnym džezovým vydavateľstvom Blue Note Records. Bola tak jednou z mála žien na zozname legendárnej značky, pod ktorej hlavičkou nahrala päť albumov.

Text „Ženy z geta“ je komplexný, vrstevnatý a provokatívny. Ide v podstate o sociálno-kritický komentár k vtedajšej situácii černošskej komunity. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vznikli viaceré analýzy belošských sociológov o tom, ako sa žije v getách. Z problémov „čiernej Ameriky“ čiastočne vinili samotné černošské obyvateľstvo. Pieseň okrem akademikov kritizuje aj dobromyseľných, ale neschopných politikov a aktivistky za mier: „Sedíte si tam hore vo svojej veži zo slonoviny... Šesťdesiat poschodí vysokej... Doteraz ste možno videli jedno geto... Ale viete vôbec, aké to je, tam žiť?“.

Text piesne je napísaný z perspektívy prvej osoby a ženy, ktorá vyratúva svoje ťažkosti. Hovorí za všetky afroamerické pomocnice v domácnosti, ktoré za almužnu vychovávali belošské deti a nemali čas na vlastné potomstvo. „Narodila som sa a vyrastala v gete... Ako sa vychovávajú deti v gete... Jedno dieťa nakŕmiš a druhé necháš vyhladovať... Ako si v gete zarobíš na chlieb? Povedz mi, povedz mi, zákonodarca... Som hrdá, slobodná... Som čierna, to som ja... Nemám modré oči... Som žena z geta“.

Skladba Shaw zarezonovala v celej nastupujúcej generácii černošských hudobníčok. Naposledy zložila speváčke poctu spomínaná Melanie Charles, ktorá v jej tvorbe našla odraz svojho detstva. Štyridsaťdvaročná umelkyňa sa narodila v Brooklyne ako dcéra haitských prisťahovalcov. Desaťčlenná rodina istý čas žila v jednoizbovom byte v lacnom moteli. „Vyrastala som tam v chudobnej štvrti, v noci som počula streľbu, ale moja mama bola milovníčkou džezu a umenia a živých vystúpení,“ spomína Charles. Hovorí, že cestu v hudobnom priemysle jej vydláždili práve ženy ako Marlena Shaw.

Jej „Y'all Don't (Really) Care About Black Women“ je 11-skladbový album plný fantázie a skúmania tvorby černošských jazzových hudobníčok ako Dinah Washington, Sarah Vaughan, Betty Carter, Ella Fitzgerald, Abbey Lincoln či spomínanej Marleny Shaw. Práve skladba s rovnomenným názvom ako nahrávka Shaw z roku 1969 sa stala hlavným singlom albumu. Podľa Charles je jej odkaz relevantný aj dnes. „Počas terajšej pandémie sa veľa hovorilo o tom, že mnohým deťom chýbalo jedlo, keďže nemohli chodiť do školy. A to bolo naozaj badateľné, to som si všimla aj ja. A tak som nadobudla pocit, že ‚Žena z geta' je doslova odrazom toho, čo zažívame posledných osemdesiat rokov,“ povedala speváčka v jednom rozhovore.

ZDROJE:

https://www.encyclopedia.com/education/news-wires-white-papers-and-books/shaw-marlena

https://amaka.studio/explore/articles/melanie-charles-says-jazz-has-always-been-black-and-woman

https://www.washingtonpost.com/entertainment/music/melanie-charles-black-women-jazz/2021/11/10/adc8586a-4179-11ec-a3aa-0255edc02eb7_story.html