FEMINISTKY.SK

Zrúti sa režim v Iráne a Rusku pod náporom protestov so ženami v čele? Aj takáto, nedávno nepredstaviteľná, myšlienka nám môže napadnúť pri pohľade na súčasné dianie v oboch krajinách. Úloha, ktorú v rámci spoločenských nepokojov Iránky a Rusky zohrávajú, je pozoruhodná. Ukazuje sa, že ak aj priamo nespôsobia kolaps diktatúr, majú príležitosť otriasť nimi viac, ako sme si mohli myslieť.

Tzv. Zelená revolúcia v Iráne, ktorá sa v roku 2009 spustila po podvodnom znovuzvolení bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, sa týkala predovšetkým politickej situácie a jej epicentrom bol Teherán. Brutalita vtedajších zásahov, prenasledovanie občianskych aktivistiek a aktivistov, systematická korupcia a zlá hospodárska situácia postupne oslabili vytrvalosť časti iránskej populácie bojovať za zmenu. Napriek opakovaným výbuchom sociálno-politických hnutí, ktoré mali korene v občianskej spoločnosti, sa centrum iránskeho odporu presunulo najmä do robotníckej triedy. Práve tá stála od roku 2017 na čele protestných cyklov, ktoré vyvolali ekonomické problémy, rozhodnutie vlády zo dňa na deň zvýšiť ceny pohonných hmôt a potravín, ale aj ekologické problémy spolu s čoraz väčším nedostatkom vody v krajine. Napriek tomu k zásadnej zmene režimu nedošlo.

To, čo sa v Iráne odohráva dnes, nemá obdobu. Od krutej smrti 22-ročnej Mahse Amini v polovici septembra sa spustili protesty vo vyše sto mestách po celej krajine. Ich kontinuita je bezprecedentná. Kým Zelené hnutie v roku 2009 prerušovali kratšie či dlhšie prestávky a krvavé povstanie z novembra 2019 bolo potlačené v priebehu niekoľkých dní, dnes ľudia vychádzajú do ulíc deň po dni aj napriek brutálnym zásahom zo strany štátu a krviprelievaniu. Tiež sa povráva, že najvyšší vodca Chameneí je vážne chorý a nemá situáciu pod kontrolou ako tomu bolo v minulosti.

Súčasné protesty nie sú spojené s bojom o moc v rámci štruktúr islamskej republiky. Ich podstatou je stáročia trvajúci boj za právo na život podľa vlastných hodnôt, nie podľa toho, čo diktuje šaría alebo despotickí vládcovia. Na rozdiel od islamskej revolúcie z roku 1979, ktorá prebiehala „v mene boha“ alebo predchádzajúcich protestov, vyvolaných politicko-ekonomickými ťažkosťami, ide o povstanie „v mene ľudskosti“.

Možno aj preto sa formujúcemu sa hnutiu darí preklenúť triedne, kultúrne a rodové rozdiely. „V roku 1979, keď ženy demonštrovali proti hrozbe hidžábu, boli samy,“ uviedla novinárka a spisovateľka Roya Hakakian, ktorá iránsku revolúciu zažila ako tínedžerka. „Teraz sa situácia dramaticky zmenila. Muži uznávajú vedúce postavenie žien a stoja na ich strane. Je jasné, že tieto demonštrantky si vytvorili kolektívnu identitu, ktorá je v rozpore s identitou režimu. Proti mizogýnii režimu sa stavajú nevídaným rovnostárstvom,“ dodala Hakakian.

Iránske hnutie so ženami na čele môže uspieť aj vďaka podpore pracujúcich. Iránski ropní robotníci pohrozili štrajkom, ak budú vládne zásahy proti demonštrujúcim pokračovať, čo by mohlo ochromiť hospodárstvo krajiny závislé od príjmov z uhľovodíkov. „Podporujeme boj ľudí proti organizovanému a každodennému násiliu na ženách a proti chudobe a peklu, ktoré ovládajú spoločnosť,“ uviedla tento týždeň Organizačná rada pracujúcich v ropnom priemysle.

Situácia v Iráne sa mení zo dňa na deň a ťažko odhadnúť, ako sa napokon vyvinie. Už dnes však badať náznaky pokroku. Z teheránskych ulíc zmizli hliadky mravnostnej polície a je otázne, či sa nakoniec nezruší aj povinnosť nosiť hidžáb. Je isté, že boju za lepšiu budúcnosť sa Iránky nebudú nečinne prizerať.

A ako to vyzerá v Rusku? Čiastočná mobilizácia, ktorú Putin nariadil na doplnenie zdecimovaných radov svojej armády, narazila na odpor. Muži utekajú na hranice a ženy vychádzajú do ulíc. V spravodajstve Sky News sa objavila správa, že „na proteste v Moskve bolo viac žien ako mužov – jednu po druhej ich nahádzali do policajných dodávok".

Protesty, ktoré často viedli ženy, sa vyskytli na viacerých miestach rozľahlej krajiny. V Naľčiku pri východnej hranici Ruska s Gruzínskom vtrhli matky na protest proti povolávaniu do armády do kancelárie starostu. Vo Volgograde zas zatkli najmenej desiatich demonštrujúcich. Na námestí v meste Machačkala došlo k stretu protestujúcich žien a polície. Na videách bolo počuť, ako niektoré z nich kričia: „Prečo nám beriete deti? Kto koho napadol? Kto napadol Rusko? To my sme napadli Ukrajinu. Rusko napadlo Ukrajinu! Nie vojne!“ Na internete sa objavili aj videá zatýkania žien v sibírskych, zabajkalských či ďalekovýchodných mestách ako Novosibirsk, Ulan Ude, Jakutsk, Čita, Irkutsk či Tomsk. V Chabarovsku, neďaleko hraníc s Čínou, zadržaná žena kričala na jedného zo svojich väzniteľov: „Mobilizuj sa, ty plešatá krysa!“

Na každého z 300 000 mladých mužov, ktorých chce Putin vtiahnuť do svojho nezmyselného vojenského ťaženia, pripadá nespočetné množstvo matiek, manželiek, sestier, dcér a priateliek. História pritom už viackrát ukázala, že Rusky majú potenciál pretaviť svoj smútok do revolučnej akcie. Sovietske matky zohrali významnú úlohu napríklad pri podkopávaní verejnej podpory sovietskej vojny v Afganistane. V Čečensku zohral Výbor matiek vojakov Ruska ešte aktívnejšiu úlohu, keď inicioval veľké protesty a pochody proti vojne. Organizácia odhaľovala zverstvá a radila matkám, ako zabrániť povolávaniu ich detí do armády. Od roku 2014 výbor bojuje proti vojne na Ukrajine a upozorňuje na smrť ruských vojakov. Počas začiatku nedávnej ruskej invázie v tomto roku opäť odhalil používanie brancov v bojoch.

Aj keď sa Rusky profilujú ako najaktívnejšia zložka zatiaľ celkovo politicky pasívnej populácie, ich aktuálny revolučný potenciál je otázny: limituje ho totiž miera zaangažovanosti celej spoločnosti. Je zrejmé, že ani odhodlanie časti mužov nenarukovať zásadným spôsobom nenarúša základy ruského režimu. Vojenskej posily je dostatok a tak sa pravdepodobne naplní cieľ ruského vedenia doviesť vojnu do (dúfame, že potupného) konca. Isté je, že po dobrodružstvách amatérskej a biedne vybavenej armády na cudzom území príde čas na skladanie účtov. Domov, do izolovanej krajiny na hrane ekonomického kolapsu, sa vrátia dokaličení, frustrovaní vojaci a zaznejú rôzne otázky (okrem iného aj tá, prečo štát nedokáže ochrániť ženy pred mnohonásobným nárastom domáceho násilia). Uvidíme, ktoré otázky sa premenia aj na konkrétne činy a ktoré budú viesť k spojenectvám, schopným otriasť systémom.

ZDROJE:

https://www.nytimes.com/2022/09/27/opinion/iran-protest-russia.html

https://www.washingtonpost.com/opinions/2022/09/27/masih-alinejad-west-feminists-support-iranian-women/

https://www.atlanticcouncil.org/blogs/iransource/women-life-liberty-irans-future-is-female/

https://www.ft.com/content/26fc5c57-dc8f-4af5-b465-f14ae46ea65b

https://www.arabnews.com/node/2170911/middle-east

https://www.facebook.com/feministky.sk/videos/779236396628055/

https://feministky.sk/v-ir%C3%A1ne-to-vrie/

https://feministky.sk/nov%C3%A9-obete-ir%C3%A1nskych-protestov/