V štyridsiatych rokoch minulého storočia vytvoril slávny architekt Le Corbusier tzv. Modulor. Šlo o mernú sústavu, ktorá mala byť syntézou konvenčného rozmeru človeka a tzv. zlatého rezu. Systém zmenil celý povojnový svet. Prispôsobovala sa mu veľkosť takmer všetkého, čo nás obklopuje – od kľučky na dverách po schodiská vo verejnom priestore. Malo to však jeden háčik. Le Corbusier vôbec nepočítal s telesnou rozmanitosťou. Ideál moderného človeka preňho stelesňoval 183 centimentrov vysoký pracujúci muž, ktorý jazdí takmer všade autom. Ako raz povedal, aj „v anglických detektívnych románoch majú pohľadní muži, napríklad policajti, vždy šesť stôp!“.
To, že modernistická architektúra a dizajn nezohľadňovali potreby žien, detí, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím, malo priamy vplyv na ich každodenný život: či už šlo o boj s nákupnými košíkmi, detskými kočiarmi alebo nedostatočnými navigačnými tabuľami a slabo osvetlenými podchodmi. To, čo spĺňalo kritériá funkčnosti pre vysokého a zdravého bieleho muža, bolo pre zvyšnú časť obyvateľstva jednoducho nepohodlné a nepraktické.
V tomto kontexte vyšiel v roku 1981 manifest feministických architektiek z Londýna, ktoré vystupovali pod menom Matrix. Šlo o radikálny čin: prvýkrát sa niekto odvážil uvažovať o architektúre z rodového hľadiska. Ako napísali autorky manifestu, „ženy vnímajú svoje prostredie inak ako muži, ktorí ho vytvorili. Pretože v staviteľstve neexistuje ‚ženská tradícia', chceme preskúmať nové možnosti, ktoré ponúkla nedávna zmena v životoch a očakávaniach žien“.
Matrix viedli ženy z rôznych etník, ktoré sa rozhodli pracovať v kolektíve bez hierarchie a za rovné mzdy. Ich agendou bolo poradenstvo a podpora feministického dizajnu, prienik žien a osôb z nedostatočne zastúpených skupín do oblasti výstavby a architektúry, navrhovanie stavebných projektov pre ženy a so ženami a skúmanie nových typov budov, ktoré muži-architekti ignorovali, napríklad centier pre ženy a škôlok.
Členky Matrixu sa zaujímali aj o sociálno-politický kontext budovania verejného priestoru a dôsledky feministickej teórie a kritiky na oblasť mestského dizajnu (napríklad spor o tom, či sú domáce činnosti prácou). Ako uviedli v knihe „Making Space: Women and the Man Made Environment“ z roku 1984, „keďže sú ženy sú v našej spoločnosti vychovávané odlišne, máme odlišné skúsenosti a potreby vo vzťahu k zastavanému prostrediu“.
Projekty, ktoré členky Matrixu realizovali, sa od tradičných postupov ich kolegov líšili od prípravnej fázy až po ich ukončenie. Raz sa im do rúk dostal pokazený návrh obytného komplexu od architekta, ktorý naprojektoval príliš malé kuchyne a detské ihriská v nepraktickej vzdialenosti od bytových jednotiek. Architektky sa rozhodli postupovať inak. Vyrobili makety, prostredníctvom ktorých si budúci obyvatelia mohli čo najefektívnejšie nakonfigurovať svoj životný priestor.
Nastupujúca éra Margaret Thatcher znamenala obdobie škrtov, ktoré neobišli ani financovanie komunitných stavebných projektov. Matrix postupne prichádzal o zákazky, čo vyvrcholilo v roku 1994, keď z ekonomických príčin ukončil svoje pôsobenie. Po takmer tridsiatich rokoch sa však jeho členky stretli pri spustení multižánrového projektu s názvom „How We Live Now“ v Londýne. Denník Daily Telegraph hneď konštatoval, že pôjde o podujatie, ktoré bude „amatérske, nudné a plné vyšinutých ľavičiarok“.
„How We Live Now“ oboznamuje publikum s prácou kolektívu prostredníctvom dobových záznamov, vystavených prác a samostatnej publikácie. To, že ide o vydarený projekt, napokon skonštatoval aj britský denník. Matrixu sa vraj podarilo poukázať na „neschopnosť mužov-architektov predstaviť si, čo ženy v budovách skutočne robia a čo potrebujú“.
Ohliadnutie sa za prácou Matrixu nemohlo prísť v lepšom čase. Komunitné a nehierarchicky riadené iniciatívy dnes vznikajú ako huby po daždi a záujem o alternatívny prístup k verejnému priestoru je obrovský.
NAŠE TIPY:
- u nás sa téme venuje napríklad Milota Sidorová, ktorá je spoluautorkou publikácie „Ako navrhnúť férovo zdieľané mesto“ či Veronika Kotradyová, ktorá napísala knihu „Dizajn s ohľadom na človeka“. Zaujímavý rozhovor s Milotou Sidorovou nájdete na Denníku N.
- pozrite si aj web kolektívu Women Public Space Prague. Skupina, ktorú vedie Milota Sidorová, vznikla na jar 2015 ako reakcia siedmich žien – architektiek, urbanistiek, výskumníčok, kultúrnych manažérok a lekárok – na nepomer medzi ženami a mužmi podieľajúcich sa na projektoch spojených s architektúrou, urbanizmom a mestským plánovaním v Prahe.
- vo vydavateľstve Verso vyšla nedávno publikácia s názvom „Feminist City: Claiming Space in a Man-Made World“od Leslie Kern:
- čoskoro vyjde nové vydanie publikácie s názvom „Making Space: Women and the Man Made Environment“, ktorú Matrix vydal ešte z roku 1984. Knihu si bude možné objednať v e-shope Verso alebo stiahnuť ihneď z internetu (link nižšie)
ĎALŠIE ZDROJE:
https://www.theguardian.com/.../why-are-our-cities-built...
„Making Space: Women and the Man Made Environment“ online: https://monoskop.org/.../Matrix_Making_Space_Women_and...
Info o podujatí „How We Live Now“: https://www.barbican.org.uk/.../2021/event/how-we-live-now