Väčšina z nás vyštudovala na niektorej katedre Univerzity Komenského. Sme žurnalistky, filozofky, pedagogičky, historičky, jazykovedkyne... Kopec vysokoškolského času sme strávili buď diskusiami v Malom Ríme alebo - keď "hustlo" - intenzívnym štúdiom v knižnici na Šafku. Niektoré sme pokračovali aj na doktorandskom, alebo sme išli žiť a študovať do zahraničia. No stále.... UK je pre mnohé z nás "Alma mater".
Keď som túto upútavku na "našu" knižnicu videla na youtube, nemohla som uveriť, že ju niekto natočil, normálne – oficiálne – v akademických priestoroch, s povolením príslušných osôb. Zhrozila som sa, a skoro som už písala riaditeľke knižnice, že niekto zneužil ich priestory a meno a svojvoľne šíri túto "haluz" na internete. Na/ne/šťastie, kolegyňa upozornila, že AKčka má video aj na svojom facebokovom profile, takže zrejme o ňom vie.
Kedysi sme sa v knižnici učili na skúšky, čítali texty na večerný seminár, alebo sme v nej skrátka zabíjali čas, preto, že vonku pršalo, snežilo a my sme nemali peniaze na to, aby sme v prestávke medzi dvomi seminármi išli do krčmy. Teraz je to priestor plný sexuálnej energie, ktorá vibruje kdesi v pohľade juvenilného študenta na zadok sexi kočičky na opätkoch. Je mi to jasné, "sex predáva", ale smutno mi musí byť z toho, že týmto zlatým pravidlom marketingu (aj keď by sa dalo povedať, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a že našťastie pre mnohých je takáto marketingová stratégia už neprijateľná) sa riadi aj akademická inštitúcia.
Nehnevám sa na našu Alma mater, asi preto, že sa z nej stal "Alma fater" - veľká symbolická figúra patriarchu, ktorá akosi nechápe, že sexuálne obťažovanie je neprípustné a dvojnásobne neprípustné je vo verejnej inštitúcii. Tu už nejde o sentimenty, ale o to, čím sa každá univerzita nevyhnutne musí riadiť: rodová rovnosť a férovosť, bezpečné priestory pre všetky z nás a rázne NIE sexizmu a obťažovaniu.
PS: v komentári pár riadkov z diskusie Lulu na fb profile AK UK.
