FEMINISTKY.SK

Eurovízia mi je ukradnutá, ale...
March 10th, 2021
manizha.png

Rusko bude na tohtoročnej Eurovízii zastupovať speváčka Манижа (Maniža) pôvodom z Tadžikistanu. Rozhodlo o tom bezmála 40 % divákov a diváčok v národnom hlasovaní po tom, čo zo súťaže odstúpila populárna škandalózna skupina Little Big. Fajn, poviete si, ale prečo je zaujímavé riešiť to, čo sa odohráva v takej vypĺznutej estrádnej súťaži akou je Eurovízia?


Nad popkultúrou, ktorú Eurovízia stelesňuje, môžeme (často oprávnene) ohŕňať nosmi. Je však isté, že má nezanedbateľný potenciál pretlačiť do verejného diskurzu dôležité témy. Aj také, ktoré otvára už spomínaná Maniža. 29-ročná hudobníčka vystupuje za rovnoprávnosť pohlaví, za práva LGBT+ a proti domácemu násiliu. Vzhľadom na to, že Rusko je silne patriarchálna spoločnosť, v ktorej prevláda laxný prístup k domácemu násiliu, uplatňuje sa trestná zodpovednosť za šírenie lží o sexuálnych zločinov (čo ženám bráni prehovoriť o sexuálnom násilí) a zákaz homosexuálnej propagandy, to nie je maličkosť. Maniža je okrem toho ambasádorkou charitatívneho fondu, ktorý pomáha detským onkopacientom, a koncom roka 2020 sa stala vyslankyňou dobrej vôle OSN v prospech utečencov. Samotná speváčka je tiež utečenkyňou. V roku 1992, v čase občianskej vojny v Tadžikistane, sa z krajiny nútene odsťahovala jej rodina.


Maniža, ktorá je zároveň hlasnou zástankyňou body positivity (teda spokojnosti s vlastným telom), v Eurovízii vystúpi so skladbou „Russian Woman“ (Russkaja ženščina). Pieseň, ktorú vraj napísala 8. marca minulého roka, odzrkadľuje cestu „ruskej ženy z roľníckej chalupy až po právo voliť a byť zvolená“.


V eklektickej skladbe, v ktorej sa miešajú prvky folklóru a elektroniky, zaznieva anglický refrén „Každá žena by mala vedieť, že je dosť silná na to, aby sa odrazila od steny”. V druhej slohe sa spomína toto: „Čakáš na svojho princa? Och, krásavica/Máš už po tridsiatke, haló, kde sú deti?/ Celkovo si pekná, ale ešte tak trochu zhodiť/ Obleč si dlhšie, obleč si kratšie/Rástla si bez otca, rob to, čo (Nechceš)/Určite nechceš? (Nechceš, ale musíš)”. Ako sa dalo čakať, Manižina nominácia spustila prúd xenofóbnych a homofóbnych komentárov.


Sme si vedomé toho, že súťaže ako Eurovízia legitimizujú Rusko a ukazujú ho v lepšom svetle (čo potvrdzuje aj samotný fakt, že vystúpenia jednotlivých interpretov a interpretiek vysiela štátny Pervyj kanál alias hlásna trúba Kremľa). Myslíme si však, že Maniža svojimi postojmi, tvorbou a napokon aj pôvodom vnáša do monolitnej (vnímanej ako ruskej, slovanskej), surovo mizogýnnej a homofóbnej spoločnosti akou je súčasné Rusko, aspoň malé svetlo nádeje na zmenu.


Zo speváčkinej tvorby vyberáme ešte pieseň „Nedoslavianka“ (Nedo-pečená-slovanka). Maniža v nej opisuje, aké pocity zažívajú v Rusku ľudia neslovanského pôvodu, ktorí boli kedysi prirodzenou súčasťou bývalej zväzovej krajiny.


Refrén: „Na rodnej zemi som už cudzí, a na zemi cudzej ešte nie som rodný (Som emigrant)”.