FEMINISTKY.SK

Druhého mája sa v Bratislave uskutoční protest proti návrhu zákona, ktorý by znemožnil právnu tranzíciu. Ako kolektív feministky.sk sme sa pridali k jeho organizácii a následne sme sa stretli s odmietavým alebo spochybňujúcim prístupom niektorých feministov a feministiek. Tento text je o tom, prečo je pre nás spolupráca a bezpodmienečná podpora iniciatív transrodových osôb zásadná.

TERF a kresťanistická pravica

Slávny citát Simone de Beauvoir o „stávaní sa ženou“ hovorí, že kto sa identifikuje ako žena, chce byť ženou, vystupuje ako žena, je jednoducho žena. Skupina tzv. TERF, čiže radikálnych feministiek vylučujúcich transrodové osoby, si myslí opak a „biologické pohlavie“ nadraďuje rodu. TERF-ky kritizujú feministky obhajujúce transrodové osoby, pretože to vraj zašlo „priďaleko“. Používajú pritom veľmi jednoduchú stratégiu získania súhlasu a sympatií vďaka tomu, že sa vezú na vlne ničím nepodloženého strachu.

Vystríhajú pred vlnou rodovo nekonformných detí nútených podstupovať tranzície. Strašia davmi mužov predstierajúcich, že sú transrodové ženy, aby mohli šmírovať po ženských šatniach a toaletách. A bijú na poplach pred záplavou transrodových žien, ktoré neprávom dominujú ženským športom. Zabúdajú pritom dodať, že proces tranzície je príliš náročný a komplikovaný na to, aby ho niekto podstupoval proti vlastnej vôli. Nespomínajú, že práve množstvo transrodových osôb z obáv o vlastnú bezpečnosť radšej nikdy nevstúpi na verejné toalety. A zámerne prehliadajú, že transrodové atlétky a atléti tvoria promile všetkých športujúcich a že fair play možno dosiahnuť aj bez ich vylučovania a penalizovania.

TERF argumentácia stavia na ochrane „pravých žien“ pred „predátorskými transkami”. Rozširovanie práv transrodových osôb podľa nej prispieva k „vymazaniu žien”. TERF-ky odmietajú predstavu transrodových ľudí ako súčasti feministického hnutia, čím prispievajú k štiepeniu vylúčených skupín bojujúcich za zlepšenie svojho postavenia. To v konečnom dôsledku pomáha kresťanistickej pravici. Tá pochopila, že skrývať konzervatívne záujmy za feministický jazyk je politicky výhodné a TERF-ky jej poskytujú zdanlivo liberálne krytie pri dosahovaní politických cieľov. Bigotným politikom potom stačí len umocňovať nenávisť a strach vo zvyšku spoločnosti. Pokúšajú sa vzbudiť pocit nepohodlia a cudzoty napr. tým, že zdôrazňujú „divný jazyk”, ktorým treba používať pri oslovovaní transrodových ľudí v rozpore s „biologickou realitou” (sic!).

To, že sa pravicoví kresťanisti v súčasnosti zamerali na boj s „transgender ideológiou” však neznamená, že ich terčom nie sú aj ostatné skupiny. Napríklad súčasné útoky na transrodové osoby v Spojených štátoch úzko súvisia s oslabovaním celej skupiny kvír osôb a s obmedzovaním reprodukčných práv žien. Vytesňovanie transrodových osôb v Maďarsku je podobne súčasťou širšieho vzorca napádania LGBTI+ ľudí, žien a menšín vo všeobecnosti. K atakom na rôzne vylúčené skupiny dochádza takmer simultánne a z tej istej strany politického spektra, čo sa potvrdzuje aj na Slovensku.

Chcú nás rozdeliť, no sme v tom spolu

Súčasné diskusie proti sebe stavajú skupiny ľudí, ktoré majú v skutočnosti veľa spoločného. Ich ciele sa prelínajú v oblasti rozširovania práv aj v rovine oslobodenia od systémov útlaku a vykorisťovania.

Nedostatok občianskych práv znamená deficit moci a zastúpenia v existujúcom systéme. Myšlienka, že rozšírenie moci vylúčených skupín pomôže definitívne prekonať napr. transfóbiu, má však vratké základy. Zachovávanie podriadeného postavenia a vylučovanie istých skupín je inherentnou vlastnosťou kapitalizmu a patriarchátu. Preto je dôležité vytvárať alternatívne usporiadanie vzťahov v rámci svojich komunít, pracovísk či škôl. Neznamená to, že angažovať sa v oblasti rozširovania práv nemá zmysel. Ide však „len“ o prvý krok k zlepšeniu.

Kde sa záujmy cirsrodových a transrodových osôb stretávajú?

Cisrodové ženy a transrodové osoby v praxi spájajú napríklad politické pokusy oslabiť kontrolu nad ich telami. Heslo „Naše telá, naše životy, naša možnosť voľby“ sa tak môže vzťahovať nielen na právo na bezpečnú interrupciu, ale aj na právo na profesionálne odvedenú tranzíciu. Spoločná agenda sa núka aj v oblasti reprodukcie. Transrodové osoby schopné otehotnenia nútia podstúpiť kastráciu či sterilizáciu, zatiaľ čo v krajinách, ktoré obmedzujú prístup k interrupciám, musia cisrodové ženy porodiť. Prístup k bezpečnej a adekvátne financovanej zdravotnej starostlivosti je kľúčovou otázkou nielen transrodového, ale aj feministického hnutia.

Obe skupiny zdieľajú aj skúsenosť s patriarchálnym útlakom a špecifickým druhom rodovo podmieneného násilia a diskriminácie. Sexizmus, obťažovanie a násilie zažívajú len preto, že sa identifikujú ako cisrodové alebo transrodové ženy. Napriek tomu, že nie všetky problémy zasahujú obe skupiny rovnako, všetky nás utláča ten istý patriarchát.

Spojivom môže byť aj potreba oslobodenia v ekonomickom zmysle. Transrodoví ľudia sú integrálnou súčasťou triedy pracujúcich. Spolu sa potýkame s vykorisťovaním, zlými pracovnými podmienkami, obťažovaním či diskrimináciou. Máme spoločný záujem žiť dôstojne, teda tak, aby sme dokázali zaplatiť nájomné, škôlku, hypotéku či dovolenku.

Transrodové osoby ťahajú vo svete práce za kratší koniec. Častejšie sa nevedia zamestnať alebo si prácu udržať. Oveľa viac sa stretávajú s diskrimináciou, sexuálnym násilím alebo narušením súkromia (vyzradenie transrodovej identity osoby na pracovisku pritom môže viesť k ďalšiemu obťažovaniu alebo diskriminácii). Transrodové pracujúce a pracujúci si zaslúžia nielen solidaritu, ale aj účasť na spoločnom boji. Ak by bola jeho výsledkom rovná spoločnosť, otázka rozširovania práv akejkoľvek skupiny osôb by sa stala irelevantnou.

Nebráňme jednote

Ak chceme ako feministky*i vytvoriť bezpečnú a rovnú spoločnosť, musíme sa nekompromisne postaviť na podporu všetkých vylúčených skupín. Mali by sme sa raz a navždy zbaviť transfóbie, ktorá je namierená predovšetkým na transrodové ženy. Musíme upustiť od falošnej predstavy, že problémy transrodových osôb nesúvisia s ťažkosťami žien. Je dôležité, aby sme prestali so strategizovaním pre otázny politický zisk. A nesmieme prestať kritizovať transfóbnu rétoriku, ktorej šírenie posmeľuje bigotnú pravicu k legislatívnym útokom. Napokon, len sa pozrime okolo – už sa to deje.

Podpora transrodových ľudí v žiadnom prípade neoslabí náš politický potenciál. Víťazstvo jednej skupiny vylúčených môže posilniť inú komunitu odrážajúcu útoky. Navyše, transrodové osoby dláždili v minulosti cestu k emancipácii ostatným skupinám (stačí si spomenúť na ich kľúčovú úlohu v Stonewallských nepokojoch v roku 1969, ktoré odštartovali Front oslobodenia gejov a lesieb). Vpred posúvajú aj súčasné feministické hnutie. Takáto jednota však nevzniká automaticky – treba za ňu bojovať. Je najvyšší čas, aby sme jej prestali stáť v ceste.

ZDROJE:

https://rupture.ie/articles/transphobia-is-the-feminism-of-fools

https://neweconomics.org/2021/08/why-trans-liberation-is-a-class-issue

https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/jun/25/trans-equality-class-struggle-obsessive-arguments-boundaries-identity

https://www.youtube.com/watch?v=Rk1NO1BB7KQ