FEMINISTKY.SK

Glasgow je prvým feministickým mestom v UK
November 10th, 2022
FgFqzBlXgAkCTTf.jpg

Po presadení bezplatných menštruačných pomôcok počas tohto leta sa Škótsko opäť blyslo prelomovým návrhom. Glasgow sa stal koncom minulého mesiaca prvým mestom v Spojenom kráľovstve, ktoré sa hlási k feministickému urbanizmu.


Tamojšia mestská rada jednomyseľne podporila návrh, podľa ktorého majú v centre pozornosti pri plánovaní mesta stáť ženy a ľudia s marginalizovanou rodovou identitou. Na glasgowskom magistráte skonštatovali, že „rodovo neutrálny prístup k rozvoju mesta nefunguje, že ženy a osoby marginalizovaných rodových identít majú rôzne potreby, ktoré sa v súčasnosti v praxi nereflektujú, a že je potrebný intersekcionálny, inkluzívny a prístup zohľadňujúci aj zmeny klímy“.


Podľa Holly Bruce, ktorá presadila prelomový návrh, patrí medzi hlavné znaky rodovo vyváženého mesta pešia dostupnosť, blízkosť služieb, bezpečné verejné priestory a otvorené zelené plochy. „Tieto faktory nie sú dôležité len pre ženy, ale sú kľúčovými faktormi pri vytváraní zdravšieho a príjemnejšieho mesta pre život pre všetkých a majú aj pozitívny vplyv na fyzickú i duševnú pohodu a kvalitu ovzdušia,“ uviedla Bruce. Rada sa rozhodla, že predtým, ako pristúpi k akejkoľvek zmene, bude každú zmenu konzultovať s verejnosťou.


104904379.jpg.article-962.jpg


Feministický urbanizmus presadzuje taký typ mestského plánovania, ktorý podporuje inkluzívnosť a potreby žien a LGBTQ+ osôb. Prečo by mali mať práve tieto skupiny privilegované postavenie pri tvorbe mestského priestoru? No preto, lebo faktory ako rodová identita, pôvod, etnická príslušnosť či vek zohrávajú dôležitú úlohu v spôsobe, akým sa pohybujeme v mestskej krajine. Jednoducho heterosexuálny biely muž, černošská lesba, mladý Róm či chudobná dôchodkyňa so zdravotným postihnutím zažívajú mesto odlišne. Je pritom zrejmé, kto z tejto skupiny má v mestskom priestore navrch.


Mestá, kde žijeme, sú prevažne výsledkom mestských urbanistov, ktorí ich plánovali s ohľadom na vlastné potreby a zvyky. Architekti ako Le Corbusier vôbec nepočítali s telesnou rozmanitosťou: ideál moderného človeka stelesňoval vysoký pracujúci muž, ktorý jazdí takmer všade autom. Otázky bezpečnosti a dostupnosti sa preto zvyčajne ocitali na vedľajšej koľaji. A boj s nákupnými košíkmi, detskými kočiarmi alebo nedostatočnými navigačnými tabuľami a slabo osvetlenými podchodmi sa mohol začať.


Dobrým príkladom mestského plánovania je susedná Viedeň, kde sa zaviedli napríklad širšie chodníky, ktoré zlepšujú život rodičom s kočíkmi (a tiež osobám na invalidných vozíkoch), ako aj zmeny v doprave a dokonca v jazyku používanom na komunikáciu s verejnosťou. Ďalšie projekty na zvýšenie rodovej inklúzie v európskych mestách prebiehajú v španielskej Barcelone a švédskom meste Umeå.


Naše hlavné mesto zatiaľ naďalej odráža ducha patriarchálnej architektúry. Bratislava sa v minulom roku ocitla v rebríčku sociálne inkluzívnych miest až na 29. priečke.


O feministických architektkách zo spolku Matrix sme písali tu.


ZDROJE:

https://svet.sme.sk/c/22985721/skotsko-zaviedlo-bezplatne-vlozky-a-tampony-bojuje-proti-menstruacnej-chudobe.html

https://www.refinery29.com/en-gb/glasgow-feminist-city-planning

https://www.euronews.com/culture/2022/11/07/glasgow-set-to-become-the-uks-first-feminist-city