FEMINISTKY.SK

Hilde Weiss z poznámky pod čiarou
November 14th, 2022
Snímka.jpg

Hilde Weiss (1900 – 1981) je jednou z tých žien, ktoré sa spomínajú v kontexte diel veľkých mysliteľov v poznámke pod čiarou. Vzhľadom na jej život, prínos pre sociológiu a metodologické inovácie si zaslúži viac. V mnohých ohľadoch bola hlavnou architektkou robotníckeho prieskumu: zohrala ústrednú úlohu pri navrhovaní a vedení rozsiahlej štúdie politických názorov a pracovných podmienok v Nemecku.


Nemecká sociologička, odborárka a socialistka sa narodila v Berlíne do liberálnej buržoáznej rodiny. Prostredníctvom kamarátky Lotte zo susednej robotníckej rodiny však spoznala aj neprivilegovaný spôsob života. Po prvej svetovej vojne sa z nej stala pacifistka, ktorá svoje postoje dávala najavo aj v škole: pri spievaní hymny sa napríklad ticho postavila a odmietala otvoriť ústa. Stala sa z nej outsiderka, ktorej dávali pocítiť, že je jediná Židovka v triede. Neskôr sa jej darilo zapadnúť hlavne do chlapčenského kolektívu, s ktorým sa identifikovala aj navonok, prostredníctvom svojho imidžu. Ako 16-ročná sa pridala k socialistickému mládežníckemu hnutiu a rozhodla sa pre štúdium ekonómie a sociológie na univerzitách v Berlíne, Jene a Frankfurte nad Mohanom.


V Jene si privyrábala na živobytie v pridruženej fabrike továrne na optiku Zeiss, kde šichty trvali od siedmej ráno do tretej popoludní a kde výplata nepostačovala ani na to, aby si každý deň kúpila večeru. Podľa vlastných slov bola „zlou zamestnankyňou“, ktorá znižovala produktivitu na linke. Ako jediná žena však získala miesto v podnikovej rade. Vo svojej autobiografii z roku 1939 opísala, ako ju spočiatku muži z fabriky obťažovali: „Hovorili obscénne vtipy a keď som im nerozumela, tak sa zlomyseľne smiali. Po chvíli však zistili, že som členkou odborov. Potom sa už ku mne prestali správať ako k dievčatku, a rozprávali sa o pracovných podmienkach či o odborových zasadnutiach“. Po večeroch Weiss navštevovala kurzy sociálnej psychológie a pracovného práva.


V roku 1922 sa s ďalšími dvesto pracujúcimi zúčastnila letnej ľudovej školy, kde vyučoval aj marxistický teoretik Karl Korsch, ktorý sa aktívne podieľal na vzniku Komunistickej strany Nemecka (Weiss bola istý čas jej členkou). Práve tam sa dostala k Marxovmu Kapitálu či k Luxemburgovej Akumulácii kapitálu, ktoré jej zmenili život.


Koncom dvadsiatych rokov našla Weiss zázemie v Inštitúte pre sociálny výskum vo Frankfurte. Medzi jej výskumné témy patrili sociálna nerovnosť, predsudky a tolerancia, antisemitizmus a nacionalizmus, migrácia a integrácia (intenzívne sa zaoberala prekážkami a problémami v procese integrácie migrujúcich a ich potomstva). Výskum pre ňu nikdy nebol samoúčelný – vnímala ho ako formu intervencie. Vo svojej dizertačnej práci sa venovala rozdielnym vplyvom ideológií v továrni na optiku Zeiss, v ktorej predtým pracovala, a vo Ford Motor Company v Detroite.


V roku 1930 nastúpil do Frankfurtského inštitútu marxistický sociológ Erich Fromm, ktorý inicioval rozsiahly empirický prieskum pracovných podmienok v Nemecku. Na projekte s názvom „The Working Class in Weimar Germany“ („Robotnícka trieda vo weimarskom Nemecku“) sa podieľala predovšetkým práve Weiss, hoci sa autorstvo zvykne pripisovať Frommovi.


Je pravdepodobné, že Weiss sa nechala inšpirovať dotazníkom Karla Marxa z roku 1880, ktorý objavila pri práci v archíve. Prieskum s názvom „Enquête Ouvrière“ („Robotnícka anketa“), ktorý obsahoval 101 otázok, zostavil Marx pre francúzske noviny La Revue Socialiste. Výsledky ankety distribuovanej pracujúcim po celom Francúzsku ukázali, čo pracovnej sile umožňuje úspešne sa organizovať proti vykorisťovaniu a presadzovať vlastné záujmy. (Weiss neskôr publikovala významnú esej „Die Enquête Ouvrière von Karl Marx“ (1936) o Marxovom pôvodnom dotazníku v časopise Frankfurtskej školy Zeitschrift für Sozialforschung v roku 1936.) Okrem Marxa študovala Weiss priekopnícke protokoly Maxa Webera, ktorých cieľom bolo získať údaje o sociálnej psychológii a pocitoch nemeckých pracujúcich. Výsledky prieskumu dvojice z Frankfurtského inštitútu sa podarilo publikovať až v roku 1939 v americkom exile. V roku 1931 ich totiž znepokojovali autoritárske sklony, ktoré sa prejavovali v odpovediach respondentov, väčšinou podporovateľov SPD.


Weiss donútil nástup nacizmu opustiť krajinu (rovnako sa musel presťahovať aj inštitút, na ktorom pôsobila). V apríli 1933 sa rozhodla utiecť do Švajčiarska. Tesne pred nástupom do vlaku ju v jedálenskom vozni spoznal čašník, jej bývalý kolega z firmy Zeiss, ktorý jej pomohol utiecť. Bezpečne sa dostala do Bazileja a po krátkom pobyte v Ženeve sa presunula do Paríža a pôsobila na tamojšej pobočke Inštitútu. Participovala na viacerých projektoch o rodine a autoritárstve a výskume histórie francúzskej triedy pracujúcich v devätnástom storočí (pod vedením Emila Durkheima). V roku 1939, na začiatku druhej svetovej vojny, utiekla do Spojených štátov, kde sa jej meno zmenilo Hilde na Hilda.


V USA vyučovala rôzne predmety na rôznych južanských tzv. černošských univerzitách. V roku 1945 sa jej domovskou univerzitou stala Brooklyn College, kde pôsobila na katedre sociológie až do odchodu do dôchodku.


ZDROJE:

https://marxistsociology.org/2020/04/erich-fromms-marxist-sociology-forty-years-later/

https://www.verlagdrkovac.de/978-3-8300-1787-5.htm

https://spartacus-educational.com/USAfromm.htm

https://notesfrombelow.org/article/introduction-karl-marxs-workers-inquiry