FEMINISTKY.SK

Homo sapiens sa síce vyvinul z človeka vzpriameného, ale ak strávite v práci na nohách 10 a viac hodín denne, myslíte len na bolesť a opuchnuté členky. A na to, kedy si konečne sadnete na zadok. Úľava príde len večer, na krátky čas a na druhý deň sa celé peklo znova opakuje.

O „práve na sedenie“ sa môže miliónom pracujúcich na celom svete len snívať. V indickom Tamilnádu sa však stalo realitou. Ide v poradí o druhý štát v Indii, ktorý uzákonil toto právo pre pracujúcich v maloobchode. Vedenie obchodov musí po novom svojmu personálu (ktorý tvoria z prevažnej časti ženy) zabezpečiť sedenie v priebehu celého pracovného dňa. Zdá sa, že dickensovské časy pominuli a časti indických pracujúcich svitá na lepšie časy.

Maloobchod je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť indickej ekonomiky, ktorá tvorí 10 percent hrubého domáceho produktu a 8 percent pracovných miest. Pracovné podmienky v tomto sektore sú napriek tomu tristné. „V továrňach a na maloobchodných pracoviskách sa zamestnávatelia pokúšajú maximalizovať prácu, ktorú žmýkajú od pracujúcich, a minimalizovať čas alebo priestor na odpočinok, jedlo, dokonca aj na návštevu toalety,“ uviedla Kavita Krishnan, aktivistka a sekretárka Celoindického združenia progresívnych žien (All India Progressive Women Association) v Dillí.

Predavačky v obchodoch s textilom či bižutériou často nezarobia ani minimálnu mzdu. Bez ohľadu na to sú nútené pracovať aj sedem dní v týždni a na oddych počas pracovnej doby im slúži približne 20-minútová obedná pauza. Nemôžu si len tak odbehnúť na toaletu – na jej návštevu je vopred vymedzený čas, ktorého je zúfalo málo. Na pravidlách nič nemení ani bolestivá menštruácia či potreba vymeniť si vložku. Sadnúť si na zem v prípade, keď v obchode nie sú kupujúci, je nemysliteľné. „Keď nie sú žiadni zákazníci, skladáme, triedime a usporadúvame police," povedala jedna z predavačiek. Zrážkou zo mzdy sa trestá aj opretie sa o stenu.

Špecialitou niektorých viacpodlažných obchodov je, že klientelu treba odprevádzať k pokladni až na prízemie. Tá sa tam však odvezie eskalátorom, kým predavačky musia zísť dole po vlastných. Keď sa totiž pracujúce v minulosti k zákazníčke či zákazníkovi pridali, prekážalo im to a sťažovali sa vedeniu.

V konečnom dôsledku tak mnohé z predavačiek trávia na nohách aj 14 hodín denne: asi toľko času totiž prejde od momentu, keď ráno nastúpia do autobusu až po okamih, keď z neho večer po práci vystúpia. Namáhavý a stresujúci životný štýl, spojený s nedostatkom oddychu a pitného režimu, sa následne podpisuje na množstve zdravotných problémov – od kŕčových žíl po spontánne potraty z preťaženia.

Verzia „práva na sedenie“ prešla v roku 2018 aj v susednom indickom štáte, v Kérale. Novovzniknuté odbory predtým neorganizovaných pracujúcich s názvom Asanghaditha Mekhala Thozhilali iniciovali viacero protestných akcií. „Keďže ženy nesmeli sedieť v práci, držali stoličky na hlavách a protestovali," povedala šička Viji S., ktorá pomáhala odbory zakladať.

Napriek tomu, že formálne majú predavačky v Kérale nárok na sedenie počas práce, v skutočnosti im nie je vždy dopriate. Vedenie obchodov rozčuľuje pohľad na „lenivé a večne vysedávajúce zamestnankyne“, a preto ich protizákonne nútia tráviť dni na nohách. Majitelia obchodov síce ospravedlňujú kamerové systémy tým, že predchádzajú krádežiam zákazníkov, v skutočnosti ich však používajú na špehovanie pracujúcich. Atmosféra v obchodoch je dusná a vzbúri sa málokto.

Obavy z toho, ako sa bude nariadenie vymáhať v praxi, majú aj predavačky v Tamilnádu. „Manažéri sú veľmi, veľmi prísni... Dbajú o to, aby sme boli v strehu, takže aj keď prídu stoličky, neviem, či si budem môcť počas pracovnej doby skutočne sadnúť,“ posťažovala sa jedna z nich.

ZDROJE:

https://www.aljazeera.com/.../india-tamil-nadu-shop...

https://www.theguardian.com/.../the-right-to-sit-indian...

https://www.scmp.com/.../indian-women-tamil-nadu-just-won...