Už len jedenkrát sa Kate Middleton vyspí a stane sa princeznou. Budúca princezná žiari, britské médiá šalejú a svadobných suvenírov sa doteraz predalo na tisícky. Obrad budú pri televíznych obrazovkách prežívať dve miliardy divákov a diváčok, no v TEJ jedinečnej, neopakovateľnej chvíli vyslovenia manželského sľubu niekto povie: „I do not!/ Neberiem si!”
Tiché ´´nie´´ vyslovia odporcovia konštitučnej monarchie, ale aj feministky a feministi. Kráľovská svadba je totiž fenomén. Okrem toho, že v časoch krízy okázalá udalosť britským občanom a občiankam zhltne časť peňazí zo štátnej kasy, nám ostatným môže prekážať aj to, že je výkladnou skriňou rodových stereotypov. Jej rafinovanosť spočíva v tom, že sa prezentuje zaodetá do rúcha modernosti a emancipovanosti. Kate je predsa moderná mladá žena s univerzitným titulom, ktorá pobláznila princa Williama v priehľadných šatách. Je od Williama staršia o celých 6 mesiacov a (Kráľovná, čuduj sa!!!) pracovala v rodinnej firme ako projektová manažérka. Navyše, keďže spolu s Williamom chodia už roky, nikto od nej nežiada dôkaz panenstva, ako to bolo v prípade princeznej Diany.
Keď sa však na mediálnu prezentáciu Kate pozrieme lepšie, zistíme, že o nej vlastne nič bližšie nevieme. Nevieme, čo ju v skutočnosti baví, zato ale rýchlo zistíme, že kvôli plánovaniu svadby sa dostatočne včas zriekla svojej práce a že sa k nej pravdepodobne kvôli princeznovským ´´reprezentačným´´ povinnostiam len tak ľahko nebude môcť vrátiť. Na rozdiel od Diany je staršia, skúsenejšia a hlavu drží hrdo a vzpriamene hore. Ak má ale súčasná módna ikona mladým dievčatám na celom svete oznamovať, že (jej) chudnutie je „súčasť svadobného plánu“, je na nej len málo emancipovaného alebo moderného.
Všetky dobre poznáme rozprávky o princeznách. Tá posledná, ktorá sa práve píše o Kate, je o tom, ako sa neurodzená dievčina stala princeznou a s princom splodili krásnych a múdrych synov a žili šťastne na veky vekov. A aby sa neopakoval predošlý tragický príbeh a neurieklo sa šťastie nastávajúcich, z obchodov radšej stiahli hrnčeky, na ktorých spolu s mladým párom pózuje aj Charles a Diana. Rovnako ako v Dianinom prípade, aj Katin príbeh médiá predávajú so srdcervúcim podtextom: každá, ak sa skutočne VEĽMI, VEĽMI posnaží, bude milá, dobrá a trpezlivá (a jej rodičia budú mať dostatočné množstvo peňazí na prestížnu školu, kde sa dnes princovia dajú stretnúť), môže byť tá šťastná a stať sa princeznou. Nevie sa síce celkom presne, koľko dievčatiek tento sen sníva, ale môžu ho snívať s princeznovským LEGOM, alebo prípadne s bábikou ´´Lucky Kate´´ v ruke.
„Kate sa splnilo to, o čom sníva každé malé dievčatko. Stala sa z nej princezná. Zákazníci tak môžu mať vďaka tejto bábike doma kúsok rozprávky,“ ako tvrdia zástupcovia spoločnosti The Franklin Mint, ktorá bábiku vytvorila.
Bábika Kate Middletonovej pred svadbou vraj posunie tento sen o krôčik bližšie k realite. To všetko len za 135,- EUR. Pravda, kto chce byť ešte viacej na dosah splnenému snu, môže počkať na bábiku ´´Kate po svadbe´´, za ktorú si však bude musieť priplatiť o 70 euro viacej. Rovnako ako plastová bábika sa svadbou zhodnotí aj samotná Kate. Po svadbe bude mať napríklad česť stať sa predlohou voskovej figuríny v Múzeu Madame Tussauds. Predpokladám, že keď porodí syna, symbolicky sa zavŕši jej neoceniteľná historická úloha.
Patriarchálne nitky, ktoré popoťahujú figurantov svadby (a hlavne Kate) sú na rozdiel od minulosti možno menej viditeľné, zato určite prítomné. Aká bude Kate po svadbe a ako sa prejaví? Zohrá jej osoba aktívnu (ak vôbec nejakú) úlohu v diskusii o rovnosti v britskej monarchii? Príbeh Kate sa odvíjal doteraz pomerne archetypálne. No preto, že v tomto príbehu ide o viac než osobný postoj Kate Middletonovej, možno netreba očakávať od nej samej nesplniteľné. Každopádne, celé doterajšie aj nasledujúce dianie vytvára pre feministky dobrú príležitosť na kritiku hierarchicky nastavenej štruktúry monarchie, ale aj rodovej nerovnosti a stereotypov, ktoré v Británii prežívajú.
A na záver výstižná úvaha britskej feministky Ray Filar, na ktorú som natrafila:
„...William požiadal Katinho otca o jej ruku. Z toho môžeme usudzovať, že nejde o žiadnu modernú, feministickú svadbu. Akoby Katin otec vlastnil jej ruku alebo akúkoľvek inú časť jej osoby. Posledný veľký mediálny trhák, že William nebude nosiť svadobný prsteň, hoci Kate áno, je čerešničkou na torte mocenskej dynamiky urodzených snúbencov. Kate, na rozdiel od Williama, bude definovaná prostredníctvom sobáša. To je niečo, čo je v príkrom rozpore s veľkým posunom, ktorý sa očakáva od feminizmu v rámci inštitucionalizovanej sexistickej tradície. ... Zákernosť tu spočíva v tom, že si nemôžeme predstaviť rodové roly obrátene. Predstavte si silného, rúčeho, červenolíceho princa Williama, ako sa vzdá svojej práce pilota helikoptéry kvôli tomu, aby sa oženil s princom (alebo princeznou...). Predstavte si, že by strávil väčšinu času vychovávaním dedičov, snahou byť krásny, navštevovaním večierkov a parádením sa. Viete si niečo také predstaviť? Ja nie. ...Napriek tomu, že sa zdá, že naša spoločnosť je takmer OK, čo sa týka homosexuality, nezosobášených zväzkov a nemonogamných vzťahov – aj tak by sme všetci mali ašpirovať na dosiahnutie Williamovho a Katinho ideálu – heterosexuálneho manželstva medzi mladými, atraktívnymi, bohatými bielymi ľuďmi, ktorí sa sobášia v kostole.“
The Royal Sick Bag copyright Lydia Leith
