FEMINISTKY.SK

1. Prítomnosť biskupa Jozefa Haľka a spovednice na tohtoročnej Pohode mala byť podľa organizačného tímu symbolom náboženskej tolerancie. Priestor na spoveď bol však prekrstený na kadibúdu (mnohí si drevenú búdku naozaj pomýlili s toaletou), na ktorej sa na protest ocitla dúhová vlajka, nálepky a šťavnaté odkazy. Vlna kritiky organizačný tím zavalila a doviedla k poznaniu, že pozvať homofóba Haľka na festival, ktorý si buduje inkluzívny imidž, bol reputačný hazard.

Reakcie ultrakonzervatívneho krídla sú výživné: biskup vraj čelil vopred organizovanému útoku agresívnych hulvátov a kresťanskej obci bolo odňaté právo na spoveď. Až by sa mohlo zdať, že fundamentalisti sú obete snáh o vymazávanie (kenselovanie). K ničomu podobnému však na festivale nedošlo. Jednak preto, že neexistuje nič také ako ústavne zakotvené právo pristúpiť k spovedi, a jednak preto, že človek, ktorý sa nenávistne vyjadruje, musí zniesť kritiku od ľudí, ktorí neznášanlivosť (a už tobôž nie od predstaviteľa cirkvi hlásajúcej lásku) považujú za nelegitímny postoj. A napokon, krátka performancia a vyvesenie dúhovej vlajky nie je vymazávanie, ale vyjadrenie slobody protestovať.

https://www.facebook.com/tomas.prochazka.507/videos/2169708646523458

https://www.facebook.com/photo?fbid=10158129432240904&set=pcb.10158129432270904

Inak, zhrozenie liberálneho tábora z počínania organizačného tímu je úsmevné. Je pravda, že Pohoda sa vždy prezentovala ako ostrov pozitívnej deviácie a vítala ľudí všetkých vierovyznaní. Bola však známa aj, diplomaticky povedané, eklektickým výberom účinkujúcich, hostiek, tém diskusií (nehovoriac o priestore, ktorý dala anti-choice organizáciám ako Fórum života a pod.).

Pozvánku pre Haľka pripisujeme prinajlepšom neschopnosti organizačného tímu rozlišovať medzi fundamentalistickým a umierneným katolocizmom. Potvrdilo sa, že Pohoda jednoducho nie je apolitická a je ilúziou myslieť si opak. A že h̶u̶d̶o̶b̶n̶ý̶ ̶f̶e̶s̶t̶i̶v̶a̶l̶ svet nemôže fungovať ako trhovisko ideí, kde každá myšlienka má právo na rovnakú existenciu a propagáciu.

​​
https://dennikn.sk/minuta/2929523/

https://komentare.sme.sk/c/22958137/urobila-pohoda-so-spovednicou-chybu.html?ref=njct

2. Ad kauza okolo Nicol Hochholzerovej. Knihu mladej autorky „Izba, ktorá sa nedá zjesť“ nominovali na literárnu cenu Anasoft litera 2022 a následne vybrali medzi päť najlepších diel v rámci tzv. Ceny René s prezývkou gymnaziálna Anasoft litera. Organizátorom Ceny René je Literárne informačné centrum (LIC), ktoré ju založilo pred šiestimi rokmi s cieľom podporiť čítanie mladých a zoznámiť ich s umelecky hodnotnou súčasnou domácou literatúrou.

Po vyhlásení nominovaných diel na Cenu René začal tím Anasoft litery a jej vedúca Simona Fochlerová dostávať maily, ktoré varovali pred porušením paragrafu 151 školského zákona (ten sa týka narúšania mravnosti). Keďže LIC zaujalo k celej veci vyhýbavý postoj (oficiálne vyjadrenie vydal jej šéf až včera), iniciatívu prevzala vedúca Anasoft litery.

Žiaľ, nomináciu Hochholzerovej knihy z Ceny René sa porota Anasoft litery rozhodla stiahnuť pre obavy z jej možnej dezinterpretácie a právnych implikácií v školskom prostredí. (Išlo najmä o strach z reakcií, ktorým by musel pedagogický zbor čeliť, keďže pri sťažnostiach rodičov je prvý na rane). Za rozhodnutím stojí hĺbková debata o možnostiach citlivo komunikovať o náročnej téme v podmienkach slovenského školstva. Nezvládnutá diskusia by mohla pokojne viesť, okrem nepochopenia problému, k sekundárnej traumatizácii osôb, ktoré si podobnou situáciou prechádzajú/prešli. Rovnaké riziko by hrozilo aj v prípade, keby o knihe s triedou hovoril angažovaný a zorientovaný pedagogický personál. Napokon, na diskusii o trampotoch s nomináciou sa so nezraňujúcim jazykom neúspešne pasoval aj dobre pripravený moderátor a jeden odborný hosť.

Ani v tomto prípade teda nejde o vymazávanie čiže kenseling v pravom slova zmysle (podľa proponentov takzvanej cancel culture), ako sa to snažia prezentovať niektoré komentáre z – tentokrát z opačného – ideologického tábora. Nikto totiž knihu nezakazuje. Naďalej ostáva v prvej desiatke v súťaži Anasoft litery a s prihliadnutím na jestvujúci právny stav porota jej čítanie a analýzu odporúča aj stredným školám s dovetkom, aby sa tak dialo s odbornou podporou.

Spisovateľka, napriek nečakanému rozhodnutiu poroty, o knihe už na stredných školách diskutovala a študentky prejavili o jej návštevu veľký záujem. Keď sa dozvedeli, že prezentácia knihy na iných školách je neistá, ohradili sa, že nie sú také hlúpe, ako si dospelí myslia a že rozumejú kontextu a posolstvu knihy.

https://www.facebook.com/anasoft.litera/videos/1057439965163812

Kauza vyvolala rozporuplné reakcie, ktoré sa obrátili najmä voči autorke a porotkyniam. V súťaži pre mladých teraz po knihe zostáva „prázdne miesto“: porota chce aj týmto spôsobom upozorniť na otázky súvisiace so školským vzdelávaním, sexualizovaným násilím a literatúrou. Už dnes vidíme, že humbuk okolo, inak skvelého textu, spustil dôležité diskusie o chýbajúcej sexuálnej výchove na školách.

A na záver, „Izbu, ktorá sa nedá zjesť“ všetkými desiatimi odporúčame a myslíme si, že má predpoklady osloviť mladú generáciu. Odvážnym jazykom popisuje osobnú skúsenosť autorky s groomingom, znásilnením a manipuláciou. Je eliptická, fragmentárna, (na)búra(va) zažité svetonázorové i žánrové predstavy. Nicol fandíme, držíme palce a želáme pevné nervy. Čítajte jej knihu a…

ĎALEJ ČÍTAJTE:

Oficiálne vyjadrenie poroty Anasoft litery 2022: https://www.anasoftlitera.sk/home/novinky/tato-izba-vyjadrenie

Hodinový záznam diskusie o Nicolinej knihe v rámci Litera festu, za účasti pedagogičky Ivany Papcunovej, zástupkyne poroty ceny Anasoft litera a ceny René Jany Cvikovej, literárneho vedca Radoslava Passiu, riaditeľky NKC pre riešenie problematiky násilia na deťoch Mária Vargová, profesora Ivana Lukšíka z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a riaditeľa OZ-ka IPčko Mareka Madra. https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=1487341938365037

Rozhovor s Nicol v novej Glosolálii kupujte tu: https://www.glosolalia.sk/predajne-miesta/