FEMINISTKY.SK

Prvý máj alebo „May Day“ je deň, keď zvyknú vo viacerých kútoch sveta prebiehať podujatia a demonštrácie s cieľom upozorniť na postavenie pracujúcich a ich pracovné podmienky. Tento rok sa z dobre známych dôvodov veľké akcie nechystajú. O tom, čo tento deň znamená, je napriek tomu dôležité hovoriť.

Tohtoročný „May Day“ by bolo asi lepšie premenovať na „mayday“. Štatistiky sú neúprosné a vyznievajú výrazne v neprospech pracujúcich žien. Po vyše roku od vypuknutia pandémie sledujeme taký výrazný úpadok ich ekonomického postavenia, že sa v analýzach pojem „recession” bežne zamieňa za „shecession“. Podľa niektorých odhadov sa totiž progres z poslednej dekády nielen zastavil, ale koncom roku 2021 sa ekonomická úroveň žien dokonca vráti na hodnoty spred štyroch rokov.

Jasným ukazovateľom ekonomického prepadu je úroveň nezamestnanosti. Tá sa na strane žien v minulom roku zvýšila v 17 z 24 krajín OECD. Pandémia navyše prehĺbila nerovnováhu v starostlivosti o deti a domácnosť, čo spôsobilo, že dnes je bez práce viac žien ako mužov.

Hovoriť o lepších pracovných podmienkach dnes v prípade mnohých odvetví znamená žiadať výdobytky, ktoré pracujúce považovali v minulosti za samozrejmosť. Týka sa to predovšetkým preplácania nadčasov (a niekde aj výplat), uhrádzania bonusov, práce v bezpečnom prostredí, práce na zmluvu (nie na živnosť) a tak ďalej. Predpandemická snaha pracujúcich žiadať o niečo navyše sa zmenila na dožadovanie sa toho, na čo majú nárok. Je sporné, či túto situáciu zásadne zmení avizovaný ekonomický rast.

V kontexte ekonomických analýz a problémov, ktoré spôsobila pandémia, patrí tohtoročný 1. máj predovšetkým ženám. Mnohé z nich sa v posledných mesiacoch dostali na hranu vyhorenia. Reč je o zdravotníčkach, opatrovateľkách, upratovačkách, pokladníčkach, učiteľkách, poštárkach, vedkyniach či kuriérkach. Tento deň však patrí aj ženám, ktoré často bojovali za zatvorenými dverami svojich bytov. Teda matkám a ženám v domácnosti (áno, aj to je práca), z ktorých niektoré bojovali doslova o život.