FEMINISTKY.SK

Prvý máj alebo Sviatok práce sa slávi od roku 1890. Druhá internacionála ho rok predtým zaviedla na počesť štrajku amerických pracujúcich v Chicagu, ktorý vypukol 1. mája 1886. Štrajk neskôr viedol k takzvanému Haymarketskému masakru, počas ktorého sa metali bomby a polícia strieľala do davu. Behom incidentu došlo k úmrtiu minimálne štyroch osôb a zraneniu sedemdesiatich ľudí. Po následnom súdnom jednaní popravili štyroch anarchistických predákov. Toľko veľmi stručné vysvetlenie k dátumu.

Čo majú ženy spoločné s „dňom pracujúcich“? Vlastne celkom veľa.

Ženy od začiatku zohrávali v robotníckom hnutí významnú úlohu a v USA boli medzi prvými pracujúcimi, ktorí sa začali združovať v odboroch. V Novom Anglicku najímali na začiatku priemyselnej revolúcie mladé ženy do odevných tovární, aby sa starali o motorizované tkáčske stavy a ako prvé znášali nebezpečenstvá zavádzania strojov na pracovisku.

V 30. rokoch 19. storočia začali pracujúce v textilných továrňach v meste Lowell v štáte Massachusetts protestovať proti zlým pracovným podmienkam a nízkym mzdám. Keď im v roku 1834 znížili mzdu, prestali pracovať a začali štrajkovať. V roku 1846 založili Združenie pre reformu ženskej práce v Lowelli, ktoré sa zasadzovalo o desaťhodinový pracovný deň (oproti bežnému 14-hodinovému pracovnému času).

Hnutie pracujúcich sa však neobmedzovalo len na belošky. V roku 1886 založili odbory aj novooslobodené čierne pracujúce v práčovniach v Jacksone v štáte Mississippi a začali štrajkovať za vyššie mzdy.

Traduje sa, že za vznikom hnutia pracujúcich v Británii sú londýnski dokári, ktorí v roku 1889 vstúpili do štrajku. Ten trval päť týždňov a zapojilo sa doň až 100 000 pracujúcich. Lenže cestu im ešte rok predtým ukázali londýnske robotníčky z továrne na zápalky Bryant and May v East Ende. V roku 1888 vyšlo do ulíc 1400 pracujúcich žien, ktoré ukázali, že pracujúci sa môžu organizovať a spoločne bojovať za lepšie podmienky.

Pád cárizmu v Rusku čiže Februárovú revolúciu v roku 1917 iniciovali tiež ženy. Deviateho januára, v deň výročia Krvavej nedele (1905), vyšli do petrohradských ulíc robotníčky a manželky vojakov, ktoré už mali po krk státia vo frontoch na chlieb. O mesiac neskôr začali štrajkovať robotníci Putilovského závodu a 23. februára sa k demonštrácii pridali aj robotníčky z električkového depa na Vasilevskom ostrove.

Dnešné oslavy Sviatku práce sú napriek bojom, ktoré pracujúce zvádzali za poslednú storočnicu, pripomienkou ich nerovného postavenia. Ženy po celom svete nemajú náležité pracovné zmluvy, nesú dvojité bremeno práce a starostlivosti a sú častejšie v prekarizovanom postavení. Na tomto mieste by sme mohli začať výpočet štatistík a skrivodlivostí. Možno však stačí, ak sa pozrieme okolo seba. Vidíme, že cesta, ktorú započali pracujúce v priemyselnej ére, sa neskončila, hoci sa zmenili jej kulisy i boje. Prvý máj je memento, že musia pokračovať.

ZDROJE:

https://www.afscme.org/member-resources/education-training/Women_in_Labor_History_Timeline.pdf

https://www.zinnedproject.org/materials/women-in-labor-history/

https://radicalteatowel.co.uk/radical-history-blog/the-london-dock-strike-of-1889/

https://www.theguardian.com/women-in-leadership/2013/nov/04/women-who-sparked-labour-movement

https://cyberleninka.ru/article/n/ne-hlebom-edinym-zhenschiny-i-prodovolstvennye-besporyadki-v-pervuyu-mirovuyu-voynu/viewer