FEMINISTKY.SK

Žena ukradla z obchodu v Zlíne jedlo a plyšovú hračku pre svoju dcéru. Keď ju zadržali, povedala, že je slobodná matka a nemá dostatok peňazí. Dôchodca v tom istom meste ukradol pečivo v hodnote 20 korún, aby sa mohol najesť. V Piešťanoch sa zas neznáma osoba vlámala do príručného skladu miestnych potravín krátko po tom, ako rozviezli tovar po prevádzkach. Odniesla si so sebou 13 pecňov chleba, 65 rožkov, 5 knedieľ, vianočky, šišky či záviny.

Hovorí sa, že niektorí ľudia kradnú v obchodoch preto, že musia, a iní preto, že chcú. Popri týchto skupinách sa však dnes rozširuje okruh osôb nakupujúcich bez platenia, ktoré sa snažia ušetriť v čase astronomickej inflácie a zvyšovania cien energie.

Téma prisvojovania si vecí bez zaplatenia vyvoláva morálne odsúdenie a pohoršenie. Samozrejme, debata sa odvíja od kontextu, teda od toho, či si niekto prisvojuje tovar v nákupnom reťazci alebo v nezávislom maloobchode, či to robí z nutnosti, z antikapitalistických pohnútok alebo pre zvýšenie adrenalínu. V tomto texte píšeme o nakupovaní bez platenia ako o – v súčasnej situácii – dôležitej (a podľa nás neodsúdenia hodnej) stratégii prežitia pre nezanedbateľnú časť populácie.

Ide o globálny trend, ktorý silnie od vypuknutia pandémie. Koronavírusová recesia bola chrličom vysokej nezamestnanosti a ekonomickej neistoty, ktorú súčasná nestabilná situácia prehlbuje. Vďaka samoobslužným pokladniam, ktoré sa rozmohli v čase lockdownov, je nakupovanie bez platenia jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Z vlastnej skúsenosti vieme, ako chutia pistácie z Kauflandu naúčtované ako arašidy či cuketa z Billy, ktorá sa „omylom“ ocitla v nákupnej taške. Tiež vieme, že napríklad v Ikei sa takéto nakupovanie neoplatí pre prepracovaný systém náhodnej kontroly.

Austrálske študentské noviny Semper Floreat z Queenslandskej univerzity sa nedávno stali terčom kritiky za uverejnenie článku o tipoch na neplatenie v obchodoch. Anonymný text pracuje s novovytvoreným slovom „frifting“ (free shopping, čiže nakupovanie zadarmo) a túto činnosť označuje za nevyhnutnú a legitímnu činnosť pracujúcej triedy v prebiehajúcom triednom boji.

Aj v Británii sa v poslednom čase objavilo množstvo článkov o „boome krádeží v obchodoch“. Manažment supermarketov upozorňuje na historicky najvyššie čísla ulúpených tovarov a obchody ako Aldi začali umiestňovať štítky proti krádeži aj na bloky syra. Tomu, že tovar mizne, sa nemožno príliš čudovať. Prieskum, ktorý v apríli uskutočnila Food Foundation, ukázal, že 15,5 % domácností v Spojenom kráľovstve má problém s prístupom k cenovo dostupným a výživným potravinám.

Na jar tohto roka predseda predstavenstva britskej spoločnosti Tesco John Allan uviedol, že supermarket zaznamenal „po prvýkrát za celú generáciu skutočnú potravinovú chudobu“. Nakupujúci podľa neho žiadajú pokladničný personál, aby účtoval nákupy len do 40 libier, pretože si nemôžu dovoliť minúť viac. Ľudia z košíka vyberajú výrobky, na ktoré nemajú, alebo sa pri nákupe ťažko rozhodujú. Nákupné správanie menia aj osoby, ktoré na prvý pohľad nie sú vo finančnej tiesni: lacnejšie párky nahrádzajú prémiovým sortimentom, pred Rexonou uprednostnia dezodorant značky obchodnej siete. „Ľudia odkladajú veci ako jahody, a kupujú banány,“ hovorí zamestnanec Tesca v Británii. „Čerešne stoja 15 libier za kilogram a v podstate sa nepredávajú,“ dodáva. V niektorých liverpoolskych supermarketoch už zaviedli pilotný program, v rámci ktorého SBS dlhoprsté zákazníctvo nezatýka, ale posiela do potravinových bánk.

A koho sa potravinová chudoba týka najčastejšie? Celkom neprekvapivo ide o nízkopríjmovú populáciu, teda o samoživiteľky a samoživiteľov, ľudí v dôchodkovom veku, sociálne vylúčené skupiny a podobne. Netreba dodávať, že chudobou sú najčastejšie ohrozené ženy. Pri súčasnej vysokej inflácii doplatia na zdražovanie najviac aj podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej: „Ženy častejšie vypadávajú z trhu práce. Sú tiež viac zasiahnuté výberom alebo presunom do tzv. prekérnych foriem práce ako napríklad kratšie úväzky či práca na dohodu,“ zdôraznila.

Redakcia webu Refinery29 priniesla nedávno svedectvá žien, ktoré začali kradnúť v obchodoch alebo kradnú viac v dôsledku krízy rastu životných nákladov. Prinášame časti výpovedí dvoch z nich. Domnievame sa, že dobre ilustrujú životné situácie žien, pre ktoré je nakupovanie bez platenia existenčnou otázkou.

Tara*, 29 rokov, zamestnankyňa ubytovne pre ľudí bez domova v severnom Londýne

„V rôznych obdobiach svojho života som kradla v obchodoch, pretože som nemala každý deň peniaze na obed. Nedávno som s tým prestala, pretože som prvýkrát získala spoľahlivú prácu, aj keď za nízku mzdu. Ale potom mi zrazu do práce a príjmu zasiahol nárast životných nákladov. Keď som v Tescu videla ceny, pomyslela som si, že Toto nezvládnem každý deň.

Takže áno, kradnem vo veľkoobchodoch... Sú chvíle, keď si doslova nemôžem dovoliť niečo, čo potrebujem, napríklad lieky (vlastne ma nedávno prichytili pri krádeži krému na bradavice, čo bolo dosť trápne). Snažím sa tiež vyvliecť z platenia lístkov na vlak, pretože môj partner žije v inom meste a inak by som sa za cestovanie nedoplatila.

Nie je to tak, že by som sa v krádežiach vyžívala, hanbím sa, ak ma niekto vidí... Ale myslím si, že keď si jednoducho nemôžete niečo dovoliť, morálka ide bokom... Preto sme sa v našej domácnosti zapojili do kampane Neplaťte [protestná kampaň, ktorej cieľom je presvedčiť milión britských spotrebiteliek a spotrebiteľov, aby od októbra na protest proti rekordným cenám prestali platiť účty za energie, pozn. prekl.]. Nevnímam to ako krádež, pretože už teraz nás okrádajú energetické spoločnosti, ktoré dosahujú obrovské zisky."

Jess*, 26 rokov, dobrovoľníčka a spisovateľka

„Kradnúť som začala pred niekoľkými rokmi, keď som žila v dosť chudobnej oblasti a po zaplatení nájmu som mala na živobytie 400 libier mesačne. Robila som to, lebo som musela. Teraz zarábam viac a nie som pod hranicou životného minima, ale veľmi ma trápia účty. Bývam s inými ľuďmi vo veľkom dome, ktorého vykurovanie stojí veľa; účty zdraželi na trojnásobok, zvyšuje sa mi nájomné a nemám tu rodičov, ku ktorým by som sa mohla presťahovať, takže sa nemám kam vrátiť. Nemôžete si ukradnúť energiu (teda môžete, poznám ľudí, ktorí to určitým spôsobom robia), ale jednoduchšie je ukradnúť si jedlo, aby ste mohli zaplatiť za energiu.

Často si polovicu nákupu dám do tašky a polovicu do vozíka. Zvyčajne je tam len jeden ochrankár a nezarábajú toľko, takže si myslím, že im je to jedno alebo sa zameriavajú len na známe firmy. Vždy by som to však robila len vo veľkých supermarketoch alebo reťazcoch, kde je aj tak väčšina zásob poistená. Na supermarkety kašlem, najmä po pandémii – všetci chválili nevyhnutných pracujúcich supermarketov, ale teraz má väčšina z nich samoobslužné automaty, takže si zrejme zamestnanectvo veľmi nevážia, však?"

V tejto súvislosti odporúčame nazrieť do tipov kolektívov Tři Ocásci a Cocina Perdida na šetrenie energie pri varení.

ZDROJE:

https://www.idnes.cz/zlin/zpravy/kradez-jidlo-elektronika-kosmetika-obchod-straznici-chudoba.A220825_679184_zlin-zpravy_hoo

https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/640202-aj-v-21-storoci-slovensku-stale-vladnu-muzi-zeny-pocituju-vacsiu-chudobu-v-praci-aj-na-dochodku/?

https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/639217-potraviny-na-splatky-vo-velkej-britanii-uz-zacali/

https://www.piestanskydennik.sk/2022/08/31/v-potravinach-na-javorovej-ulici-zlodeji-ukradli-chleba-i-pekarenske-vyrobky/

https://www.theguardian.com/business/2022/may/23/people-are-under-pressure-the-shop-staff-paying-for-strangers-groceries-or-turning-a-blind-eye-to-theft

https://www.producebusinessuk.com/shoplifting-putting-further-strains-on-retailers-including-tesco/