FEMINISTKY.SK

Pri pohľade na tohtoročné udeľovanie Nobelových cien možno ľahko nadobudúť pocit, že ženy „nemajú rady matematiku“, prípadne „nemajú talent na vedu“. Jedinou ženou, ktorej bolo tento rok ocenenie udelené, je totiž investigatívna novinárka z Filipín Maria Ressa. Cenu za mier získala spoločne s kolegom novinárom Dmitrijom Muratovom.

Akadémia vied pokračuje v starom trende. Od svojho vzniku v roku 1901 ženy získali len 59 Nobelových cien, čo predstavuje iba 6,2 % z celkového počtu. Získať ocenenie dvakrát sa podarilo len jednej z nich. Aj tento rok sa preto rozpútala debata o zavedení kvót, ktoré by určovali minimálny pomer ocenených žien alebo príslušníkov etnických menšín.

Problém s počtom laureátok uznal aj Göran Hansson, švédsky vedec a vedúci Kráľovskej švédskej akadémie vied: „Je smutné, že je tak málo laureátok a je to odrazom neférových podmienok v spoločnosti, najmä v minulých dobách, ktoré však pretrvávajú dodnes. V tomto ohľade máme pred sebou ešte veľa roboty“. Na druhej strane Hansson tvrdošijne trvá na tom, že cena musí končiť v rukách tých najlepších bez ohľadu na okolnosti, „pretože urobili najdôležitejší objav, nie kvôli ich pohlaviu alebo etnicite“. Ako vedec a funkcionár navyše uviedol, že zavedenie kvót nie je „v súlade s duchom poslednej vôle Alfreda Nobela“.

Novozélandská fyzička a spisovateľka Laurie Winkless kritizovala akadémiu v utorok v sérii tweetov. „Som znepokojená, ale nie prekvapená, že si organizácia zachovala svoje zastarané postoje,“ napísala. Zároveň správne podotkla, že „keby to záviselo od výboru, Marie Curie by ocenenie za fyziku z roku 1903 nezískala.“

Z tristnej bilancie nositeliek Nobelovej ceny je zhrozená aj astrofyzička Luz Ángela García: „Hlavnou otázkou, ktorá ma ako vedkyňu zaujíma, je to, že čísla sa mali začať zvyšovať asi pred 10 rokmi, pretože aktívna prítomnosť žien vo vede stúpla najmä v 60. a 70. rokoch. Ich práca a príspevky preto mali byť ocenené o 30 – 40 rokov neskôr, ale zdá sa, že tento trend nenastal.“

Mizerne nízky počet laureátok vyvoláva otázky o vylúčení žien zo vzdelávania a kariéry vo vede a ich podhodnocovaní v rámci vedeckých tímov. Výskumníčky prešli za posledné storočie kus cesty, no v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky stále nie sú zastúpené v dostatočnom počte. Prečo to tak je?

Štúdie ukázali, že ženy, ktoré v tejto oblasti pôsobia, čelia explicitným a implicitným prekážkam v kariérnom postupe. Predpojatosť je najintenzívnejšia v oblastiach, kde dominujú muži. Mnohí z nich sa na svoje kolegyne často pozerajú ako na maskotov či outsiderky. Táto zaujatosť je ešte intenzívnejšia v prípade transsexuálnych žien a nebinárnych osôb.

ZDROJE:

https://www.theguardian.com/.../nobel-prize-will-have-no...?

https://www.newsweek.com/nobel-prize-chemistry-physics...