FEMINISTKY.SK

Najväčšie iránske protesty od demonštrácií proti cenám pohonných hmôt v roku 2019, pri ktorých prišlo o život približne 1500 ľudí, pokračujú. Bohužiaľ, každým dňom pribúdajú obete: od smrti Mashe Amini, ktorá nepokoje spustila, prišlo o život takmer 50 osôb.

Iránska novinárka a zástankyňa ženských práv Masih Alinejad včera informovala o smrti Hadis Najafi. Dvadsaťročné dievča zabili 21. septembra iránske ozbrojené zložky počas protestov v meste Karadž, 30 km severozápadne od Teheránu. Po internete koluje video, ako si Hadis sťahuje vlasy do copu a pripravuje sa na stret s políciou. Dievča azerbajdžanského pôvodu následne dostalo šesť guliek – do brucha, krku, srdca a ruky –, čo svedčí o jej úmyselnom zabití. Objavili sa aj správy o zabití Ghazal Chelavi, 32-ročnej iránskej horolezkyne, 23-ročnej Hanane Kia a 18-ročnej Mahse Mogoi. Ich mená sa tak spolu s Mahsou Amini stáva ďalšími symbolmi odporu proti teokratickej iránskej vláde.

Karim Sajdadpour z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier v denníku The Washington Post opísal udalosti po násilnej smrti Mashe Amini ako „protesty vnučiek proti starým otcom, ktorí boli v čele ich krajiny viac ako štyri desaťročia“.

Protesty proti povinnému noseniu hidžábu v Iráne nie sú novinkou. V posledných rokoch sa do širšieho povedomia dostalo napríklad internetové hnutie My Stealthy Freedom (Moja skrytá sloboda), v rámci ktorého ženy zdieľali fotografie bez pokrývky hlavy. Hnutie založila už spomínaná iránska aktivistka Masih Alinejad, ktorá v máji 2017 spustila kampaň Biele stredy – povzbudzovala ženy, aby v stredu nenosili šatku alebo aby si na znak protestu nasadili bielu pokrývku hlavy. V decembri 2017 sa počas iránskych protivládnych protestov na teheránskej Revolučnej ulici 31-ročná Vida Mohaved postavila na rozvodnú skriňu, sňala si biely hidžáb, upevnila ho na palicu a mávala ním ako s vlajkou. Ako mnohé ženy pred ňou následne putovala do väzenia, čo vyvolalo vlnu protestov. Takzvané Dievčatá z Revolučnej ulice jej pózu napodobňovali a zdieľali na sociálnych sieťach.

Profesorka Tithi Bhattacharya, autorka knihy Feminizmus pre 99 %: Manifest, píše, že v kontexte súčasných iránskych protestov netreba zabúdať na niekoľko vecí:

„1. Veľká väčšina protestujúcich je z robotníckej triedy. Toto povstanie teda nie je len o tom, ako štát dôsledne obmedzuje práva žien. Ide aj o dôsledok desaťročí neoliberalizmu od čias bývalého iránskeho prezidenta Hášemího Rafsandžáního (1989 – 1997), teda politiky, ktorá výrazne zvýšila sociálnu nerovnosť.

1. Toto povstanie má korene nielen vo feministických bojoch v minulosti, ale aj v nedávnom vzostupe bojov pracujúcich, ktoré zaznamenali návrat tzv. showras (sovietov, zamestnaneckých rád). Tieto dva boje sa teraz prelínajú a osud jedného z nich je prepletený (ako vlasy!) s druhým. Ak vyhráme boj o hidžáb, mali by sme ustúpiť v otázke miezd?
2. A nakoniec, ľudia sú v uliciach a protestujú proti iránskemu štátu a jeho vládcom. Neprotestujú proti všetkým hidžábom na svete. Mnohí obyčajní ľudia v uliciach Teheránu sú dnes solidárni so svojimi sestrami vo Francúzsku, Indii či sociálnodemokratickom ‚raji‘ severských krajín, keď ich tieto štáty nútia odložiť hidžáb.

Ako revolučné feministky podporujeme obe tieto formy boja proti kapitalistickému štátu. Niekedy za závoj, niekedy spoza závoja a niekedy bez neho.“

ZDROJE:

https://iranwire.com/en/women/107894-hadis-najafi-20-becomes-a-new-symbol-of-defiance-in-iran/

https://www.rainews.it/video/2022/09/iran-morta-hadis-najafi-unaltra-ragazza-vittima-delle-proteste-anti-velo-b6f0a784-7fd9-4224-9e17-7761e6ee7368.html

https://www.bbc.com/news/av/world-middle-east-42954970

https://www.facebook.com/StealthyFreedom

https://twitter.com/ksadjadpour/status/1573727158085771265

https://www.arabnews.jp/en/middle-east/article_81076/