Keď čítam nejaký text, vždy ma zaujíma, kto ho napísal. Stále sa však snažím k článku pristupovať nezaujato. A tak ma fakt, že text Pornokracia v týždenníku .týždeň 40/2009 bol napísaný Jurajom Jordanom Dovalom, husistským kňazom, neodradil od jeho prečítania. Nasledujúce citáty ale svedčia o tom, že v tomto prípade som mala dať na svoje tušenie a textu sa radšej vyhnúť.
„Dievčatá, ktoré to od prírody tiahne k monogamii a vernosti, sú po prvých dotykoch s pornom šokované (...)." (S. 68.) „Na rozdiel od muža žena bytostne potrebuje k milovaniu aj milovať. Jedine vzťah v jej mozgu a tele spúšťa tie správne hormóny potrebné na skutočné plnohodnotné milovanie." (S. 70.) Druhý z týchto citátov je od Vlastimila Mareka, ktorého blog, hlavne časť Muži a ženy, ‚srdečne' odporúčam. Čo sa skrýva za týmito výrokmi a z akých predpokladov vychádzajú? Podľa Dovala dievčatá a ženy nemajú potešenie z jednorázových sexuálnych stykov (tzv. one night stand), ba čo viac - ony takého niečoho nie sú ani schopné. Takéto tvrdenie podporuje ilúziu žien ako prudérnych, asexuálnych alebo aspoň menej sexuálnych ľudí než sú muži. Ženy sú vraj schopné sexuálneho uspokojenia iba za splnenia určitých podmienok. Neviem ako si mám potom vystvetliť skutočnosť, že ja sama som v 15 rokoch pozerala porno na internete a vôbec ma to nešokovalo. Skôr naopak. Asi som bola v nedostatočnom spojení so svojou ‚prirodzenou ženskosťou'.
„Promiskuitná žena riskuje po fyzickej stránke mnoho: vnútromaternicové zápaly spôsobujúce neplodnosť, kandidózu, genitálny herpes, rôzne typy mykóz, syfilis, vrátane možnosti prenosu smrteľného HIV vírusu". (S. 70.) Role žien a mužov sú v tomto texte striktne rozdelené a tak sa v súvislosti s promiskuitou muži vôbec nespomínajú. Navyše dochádza pri charakteristike žien k rozporu, keď autor na jednej strane tvrdí, že ženy nie sú sexu bez lásky schopné a na strane druhej venuje niekoľko odstavcov promiskuitným ženám.
Autor asi ešte nepočul o kondómoch, ktoré všetkým vyššie spomínaným ochoreniam zabraňujú. Promiskuitné ženy a „prostitútky" (osobne uprednosťujem pomenovanie osoby pracujúce v sex-biznise) sa ‚tešia' v článku pomerne veľkej pozornosti. „Pedofili a prostitútky majú odlišnú štruktúru niektorých častí mozgu". (S. 70.) Dať do jednej vety vedľa seba pedofilov a osoby pracujúce v sex-biznise si vyžaduje naozaj veľkú dávku ignorancie, stereotypov a odsudzovania ľudí, ktoré a ktorí v sexbiznise pracujú. Hovorím ľudí, lebo nejde len o ženy, ale aj o mužov a preto, lebo napriek tomu, že túto prácu vykonávajú, ide stále o ľudí, ktorí na rozdiel od pedofilov neubližujú maloletým deťom.
Textom sa ako červená niť vinie tvrdenie, že ženy porno nepozerajú, sexuálne jednorázovky nemávajú, a ak áno, tak potom je s nimi niečo v neporiadku. Na druhej strane, muži sú závislí od porna a od partneriek potom vyžadujú rôzne ‚zvrátenosti', s ktorými tieto ‚cudné' ženy nechcú nič mať. Ale ženy porno pozerajú. To je jednoducho fakt. Na každých troch mužov navštevujúcich porno stránky pripadá jedna žena. Mesačne ide o 19,4 milióna žien. A čo viac, ženy sú viac než muži náchylné inšpirovať sa v reálnom živote tým čo videli na internete. [1] A tak je pravdepodobné, že Dovalova fantázia, kedy muž požaduje od partnerky uskutočnenie toho čo videl na internete, sa skôr uskutoční v opačnom garde. Ale o tom možno nabudúce.
[1] http://internet-filter-review.toptenreviews.com/internet-pornography-statistics.html#anchor7