Jedna známa hovorí, že na návštevy do bytu k druhým nechodí, lebo zásadne na nich zaspáva. Ľudí hostí vo vlastnej kuchyni s ťažkým smaltovým riadom, knihami, sklenými fľaškami a plnými popolníkmi (staromestské klišé?). Keď je unavená, môže si pospať v malej izbe nalepenej ku kuchyni a návštevy pokojne pokračujú v diskusii dovtedy, kým vydržia. Alebo, keď sa spoločensky unavia, môžu si sami ľahnúť a zároveň pritom počúvať rozprávanie ostatných.
Tento spôsob návštev som najskôr považovala za dosť nepraktický, lebo predtým som z domu poznala len obývačkové návštevy. Pitoreskné diskusie sa odohrávali z pohodlnej sedačky, s ospalým pohľadom zafixovaným na obrazovku. Odtrhli sa od nej len na moment, pri hádkach o politike. Až po pár návštevách som pochopila, že u druhých sa nepatrí zaspávať (preto tá kuchyňa!) a že kuchynské reči sú tie najlepšie na svete.
Zuzana Uličianska sa priestorom kuchyne inšpirovala, keď vytvárala svoju talkshow. Kuchyňu poňala ako miesto, na ktorom sa odohráva oveľa viac ako bežné varenie. Jej kuchyňa nemá malú izbu na odpočinutie, zato má za rohom divadelnú krčmu a do svojich priestorov pozýva diskutovať zaujímavé ženy. Ellepense! Teda: Ona/myslí... tancuje, maľuje, hrá, píše, spieva! Pozvané mysliteľky a umelkyne si môžu v kuchyni vyskúšať rodovo menej typické činnosti. Napríklad varenie, prihrievanie a vrenie dobrých nápadov, pečenie dohôd, zamrazovanie a odmrazovanie zatiaľ nezrealizovaných projektov, konzervovanie pamätí, vyhadzovanie skazených vecí do koša, ale hlavne rýchle toastovanie nových, čerstvých informácií.
Na prvom stretnutí Ellepense sa rozprávalo, tancovalo, hralo, premietalo, jedlo a pilo. Na tému „Kuchyňa ako banalita a inšpirácia“ hovorila etnologička Rastlislava Stoličná, arabistka Emíre Khidayer, výtvarníčky Dorota Sadovská, Gabriela Binderová a fotografka Viki Kollerová. Diskutovalo sa tiež o umení Lucie Dovičákovej, ktorá nemohla prísť. Druhé stretnutie (22. novembra) bude venované téme peniaze - „Lakomci a dlžníci“.
Expertka na svetové divadlo a prekladateľka Lakomca prof. Soňa Šimková z Divadelnej fakulty VŠMU bude hovoriť o historickom pozadí vzniku hry Lakomec. Režisérka Andrea Hlinková, ktorá práve pripravuje inscenáciu Cikkerovej opery Mister Scrooge v Opere SND, povie, ako vidí legendárneho úžerníka Scrooga z Dickensovej poviedky Vianočná koleda. Ako vyzerajú tí a tie, čo dnes požičiavajú peniaze a kto sú ich dlžníci či dlžníčky? O tom, prečo nemáme radi bankárov, príde porozprávať Marek Mikle, šéf komunikácie jednej z bánk, ktorý síce vyštudoval VŠMU, dal však prednosť reklame a svetu peňazí.
„Nikdy som si neuvedomila, koľko múdrych žien máme na Slovensku. Zrazu ma prekvapilo, koľko ich tu je,“ povedala diváčka po prvej diskusii. Celkové percentuálne obsadenie diskutujúcich, tancujúcich a hrajúcich sa teraz síce v porovnaní s takmer 100% zastúpením žien na prvej diskusii vychyľuje v neprospech žien, no talkshow stále ešte ponúka názory a vystúpenia zaujímavých ženských osobností. (pozri celý program)
Jedna z vecí, čo nás asi najviac nebaví na pánskych kluboch (nielen na tom Hríbovom), sú mizogýnne pravidlá, ktorými sa riadia. Tvária sa, že feminizmus na Slovensku ani vo svete už nie je potrebný a ženy majú rovné príležitosti. Nevšímajú si, že máme zaujímavé umelkyne, vedkyne, mysliteľky, akademičky a aktivistky. Ženy do diskusných a politických relácií pozývajú iba málokedy a v menšinovej zostave.
Dúfajme teda, že z Ellepense v budúcnosti žiadny pánsky diskusný klub nevznikne. Bola by škoda, ak by sa zaujímavé ženy z tejto diskusie vytrácali a ak by chýbala rodová perspektíva. Myslím, že by sme všetky ocenili, keby to bolo práve naopak. Veď o čom inom by mal byť diskusný cyklus s názvom Ellepense („ona“ myslí)?
Hodená rukavica? Zdvihnú ju tvorkyne a tvorcovia týchto kuchynských rečí?
-----------
Ellepense. Ona myslí... teda tancuje, maľuje, hrá, píše, spieva. Moderuje: Zuzana Uličianska. 22. 11. o 20.00 v Alternatívnom divadle elledanse. Dom T&D, Miletičova 17/B, Bratislava.
