FEMINISTKY.SK

Cinefili a cinefilky sa dočkali. V kinách beží nové spracovanie kultového románu Franka Herberta Duna a diskutuje sa o ňom aj vo feministických kruhoch.

Niet sa čomu čudovať. Už v predlohe, ktorá vznikla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, zohrali ženy významnú rolu, čo – pri pohľade na mainstreamovú dobovú literatúru (nehovoriac o žánri sci-fi), ktorá sa nenamáhala drobnokresbou ženských postáv – nie je maličkosť.

Treba však dodať, že zodpovedný za to nie je výlučne Frank Herbert. Na kultovej knihe sa pravdepodobne podieľala aj jeho manželka Beverly. Navyše, Duna vznikala v čase pôsobenia hnutia za oslobodenie žien, čo poznačilo aj tvorbu jej autora.

Námet má však svoje limity. Nerovné postavenie žien dve dekády po vojne sa, napriek progresívnym Herbertovým ambíciám, premietlo aj do príbehu Duny. Ženy sú v nej síce viditeľnou, ale nie rovnocennou súčasťou spoločnosti. Uznania sa nedostalo ani Beverly, ktorá sa vzdala vlastnej spisovateľskej kariéry, aby podporila ašpirácie svojho manžela.

Režisér najnovšieho spracovania Duny Denis Villeneuve si kontext vzniku predlohy pravdepodobne uvedomoval. Fascinovaný vzťahom žien a moci považoval za „dôležité vniesť do príbehu viac ženskosti“, a preto sa na tento aspekt knižnej predlohy chcel zamerať najviac. V novej verzii skutočne udrie do očí pár zmien. Villeneuve napríklad rozšíril rolu matky hlavného predstaviteľa Lady Jessicy a do úlohy mierotvorcu doktora Lieta Kynesa obsadil namiesto belocha černošku Sharon Duncan-Brewster. Dá sa teda o novej Dune uvažovať ako o feministickom diele?

Základný dejový rámec zostáva bez zmeny. Hlavný hrdina Duny je Paul, mladý muž žijúci v patriarchálnom svete. Príbeh sleduje jeho vzostup k moci: od momentu smrti jeho otca a zvrhnutia kráľovského domu až po jeho cestu nehostinnou planétou, ktorú obýva utláčaný fremenský ľud. Na pohľad ide o testosterónovú mesiášsku ságu s koloniálnymi a klimatickými presahmi.

Za vzostupom Paula však stojí tisícročie trvajúci šľachtiteľský program. Ten vyvinulo tajné sesterstvo Bene Gesserit, do ktorého patrí jeho matka Lady Jessica. Spolok sa riadi fiktívnym pseudonáboženským poriadkom a jeho členky celé tisícročia určujú chod udalostí a majú aj schopnosť ich predvídať. Sesterstvo ťahá nitkami v zákulisí, kým na povrchu spoločnosť ovládajú muži. A tí razia neľútostnú krutovládu.

Členky Bene Gesseritu však nie sú hrdinky, ku ktorým možno vzhliadať. Ide o pomätené ženy vyznávajúce eugeniku, ktoré sa „opatrným krížením pokrvných línií“ snažia rozšíriť náboženskú propagandu po celom vesmíre. Rád sa teda nesnaží zmeniť systém, ale posilňovať svoju pozíciu v rámci neho. Tým, že jeho členky napomáhajú nespravodlivosti, sa z nich stávajú slúžky impéria. Duna teda nemaľuje víziu dievčenskej sily vo vesmíre, ale odzrkadľuje, akú silu si môže na Zemi vydobyť hŕstka privilegovaných žien, ktoré sa chcú udržať spolu s mužmi pri moci.

Členky kultu sú trénované vo všetkom od boja zblízka cez odhaľovanie lži až po ovládanie mysle. Ich zvýšené vnímanie im umožňuje ovládať druhých hlasom, vyhodnocovať nebezpečné situácie a hrať šikovné politické hry. Hoci im okolie nedôveruje, ich nadľudské schopnosti z nich robia nepostrádateľné pomocníčky vládnucej triedy. Čarodejnice z Bene Gesseritu sú jednoducho pevnou súčasťou kráľovského kruhu ako manželky, konkubíny a blízke poradkyne.

Vďaka schopnosti ovládať svaly a nervy majú členky takmer úplnú kontrolu nad svojimi telesnými funkciami, teda aj nad reprodukciou. Ich telá im však nepatria: sestry rádu rozhodujú o všetkom, vrátane toho, kedy majú mať jednotlivé členky deti. Táto spútanosť vytvára v protiklade k schopnosti sebakontroly zaujímavé napätie vo vývoji postáv.

Nové a v mnohých smeroch vydarené filmové spracovanie Duny zatiaľ nepreniklo pod povrch tajomného sesterského rádu (uvidíme, čo ponúkne pokračovanie) a verne sa opiera o časom poznačenú predlohu. Aj v súčasnej podobe však môže byť námetom dôležitých feministických úvah.

Telesná autonómia zostáva naliehavým problémom aj päťdesiat rokov po vydaní kultovej knihy. Stačí sa pozrieť na silnejúce snahy o oklieštenie reprodukčných práv u nás aj v zahraničí, prípadne na hnutie #MeToo. Duna je v tomto zmysle ukážkou toho, akú veľkú moc ženy majú, ak kontrolujú svoje telá. Môže však slúžiť aj ako varovanie, že táto sila je pevne spätá s nerovnou mocenskou dynamikou.

ZDROJE:

https://www.indiewire.com/2021/09/denis-villeneuve-dune-screenwriter-focus-women-1234668098/

https://www.bustle.com/entertainment/dune-bene-gesserit-feminism-women-essay