FEMINISTKY.SK

Po Novom roku kašlem na šľapky!
December 30th, 2011

Prichádza nový rok. Nejdem bilancovať ten uplynulý - na jedno z tých príjemnejších sviatočných klišé sa však upriamim. Vyjadriť nádej, že záujem o budúcnosť po novoročnej oslave nie je oklieštený na deriváty formulky „od prvého chudnem,“ mi dovoľuje feministická blogerka sweetsue, ktorá zareagovala ešte vo februári. Spísala sľub, ktorého úvodná replika znie: „Prisahám, že od dnešného dňa už nenazvem nijakú ženu šľapkou.“ Pokiaľ ide o sľuby novoročné, nevidím lepší zdroj inšpirácie, ako skoncovať s týmto málo reflektovaným prežitkom. A nie je to iba „také slovenské.“

 

Je to skôr „také stereotypné.“ Presnejšie, „také vyjadrujúce myšlienku, že hodnota ženy spočíva v tom, koľko mala sexuálnych partnerov“. Akoby ženám nestačila ich pohlavná príslušnosť, hotová spoločenská samovražda, upisujúca ich kdesi medzi sporák a chladničku. Ešte sú aj dichotomicky delené do kategórií panien alebo kuriev. Nijaké kontinuum, nijaké iné určenie – a nie je ťažké uhádnuť, ktorý z týchto stereotypov je oslavovaný a ktorý zatracovaný. Dôvody na zatratenie sa nájdu s ľahkosťou prislúchajúcou ich reprodukcii: nielen vyzývavé oblečenie a dvojzmyselné narážky, ale vôbec fakt, že žena môže byť sexuálna bytosť. I samotné tvrdenie, že žena nemá sex, ju stavia do roly sexuálneho objektu, ako si všimla Jessica Valenti v knihe The Purity Myth (Mýtus čistoty). Tento koncept je skonštruovaný tak, aby výrazne znevýhodnil ženy, ktoré si chcú užívať svoju sexualitu slobodne a bez predsudkov. Panenstvo sa mylne prezentuje ako nástroj ochrany žien – v skutočnosti však k škodlivej dichotómii prispieva a neposkytuje alternatívy. Umlčanie debaty o sexe a zodpovednom prístupe k nemu neznamená pre ženy nič dobré. Znamená to nedostatok informácii o ochrane, reprodukčných právach, nedostatok komunikácie o sexe, pri ňom, pred ním, aj po ňom; ba i nejakého toho pôžitku, ktorý takto zdecimovaná ženská sexualita nie a nie dosiahnuť. „Sto trikov, ako ju zázračne priviesť k orgazmu“ vs. jeden trik, ako zložiť kus bremena z bedier stoviek žien. Potlačenie diskusie ale znamená aj neveľké vedomie o sexuálnom násilí. Počnúc jeho definíciou, dôsledkami končiac.

 

Každá osoba, vyjadrujúca sa k (čo i len pomyselnej) promiskuite akejkoľvek ženy, disponuje inými predstavami o tom, čo znamená „neskúsená“ alebo „až príliš skúsená.“ S reálnym počtom partnerov to vonkoncom nesúvisí, i keď záchrannú slamku mladým ženám už hodil nejeden bulvárny magazín. Ako často? Aké praktiky? Ako dlho? A najmä zžierajúca otázka: s koľkými? Ako veľa je priveľa? Alebo je to primálo? Všetko týkajúce sa ženskej sexuality je napáchnuté pocitom viny, ktorý núti nad týmito otázkami hĺbať v intenciách toho, čo si pomyslí ktokoľvek iný - len nie žena samotná. Prebiehajúca paródia na sexuálne oslobodenie žien je zviazaná rovnakou rigiditou, s akou sa apeluje na panenstvo žien. Len sa artikuluje z opačného pólu: takto pri sexe vyzerať, takto sa pri sexe správať, takto o ňom rozmýšľať. Táto falošná emancipácia prispieva k vytváraniu priestoru, ktorý nekladie dôraz na individuálnosť žien, ani na ich sexuálne potreby a požiadavky - a máme už len na skok k sexualizovanému násiliu. Ak teda pristaneme na hru, že niektoré ženy sú proste „šľapky“, vytvárame takýto priestor. Nahrávame štandardu, ktorý tie ženy, ktoré ho nespĺňajú, odsúva kamsi do neznáma. Rovnako, ako je nezmyselné glorifikovať mužov s veľkým počtom partneriek, je nezmyselné zadupávať ženy, ktoré si vedia sex vychutnať a riadiť podľa seba.

 

Rámec „šľapky“ však nezahŕňa iba správanie, ale aj výzor. Minisukňa, výstrih, výrazný mejkap – aké prozaické, že zopár ľudí si neodpustí komentár. Ak sa však na celú záležitosť pozrieme inak, zbadáme, že ženy síce sú pod neustálym tlakom vyzerať k nahryznutiu za každých okolností, ale v prípade nahryznutia sa zrazu dostávajú do konfliktu. Táto hra je zrejme lákavá z dôvodu, že z nej reálne neprofituje nikto, tobôž nie ženy. Preto si tie mizogýnne konotované „šľapky“ odpustím aj budúci rok. Dúfam, že sa ku mne pridáte.