FEMINISTKY.SK

Toto je príbeh dvoch hraníc. Na tej poľsko-ukrajinskej oslavujú ľudí, ktorí pomáhajú osobám na úteku, ako hrdinov a hrdinky. Ľudia, ktorí robia to isté v poľsko-bieloruskom pohraničí, vraj páchajú zločin.

„Pocit bezpečia a istoty je jednou zo základných ľudských potrieb,“ hovorí 38-ročná Ella Jarmulska z dediny na okraji Varšavy. Nedávno pomohla založiť skupinu vodičiek, ktoré odvážajú ukrajinské ženy a deti z hraníc do bezpečia. „Poskytnúť im určitý pocit bezpečia bola rovnako prirodzená reakcia, ako dať vodu smädnému,“ vysvetľuje.

Keď sa začala vojna, ihneď vedela, že chce pomáhať. Začala organizovaním zbierky základných potrieb v škole svojej dcéry. Chcela však urobiť viac. Jedného dňa sadla do auta a po šiestich hodinách a štyristo kilometroch dorazila na poľský hraničný priechod Dorohusk. Tam videla desiatky mužov postávajúcich pri autách a ponúkajúcich odvoz. Podľa Jarmulskej vyzerali ako „vyhadzovači v klube“ a bolo jej jasné, že nie všetci majú čisté úmysly.

Potrebovala upútať pozornosť. Zdvihla ruku, naznačila signál pomoci (medzinárodné znamenie pre ženy v ohrození, ktoré sa spopularizovalo počas koronakrízy) a vykríkla: „Varšava!“. V priebehu troch sekúnd za ňou prišli dve ženy a malé dievčatko.

V ten deň napísala na facebook: „Vyzývame všetky poľské ženy! Práve som sa vrátila z hraničného priechodu Dorohusk. Muži, vy zajtra, pri všetkej úcte, zostaňte v kuchyni variť polievku a ženy, sadnite za volant!" Príspevok mal taký úspech, že vznikla skupina „Kobiety Za Kółko!“ („Ženy za volant!“).

Neformálne zoskupenie má momentálne približne 650 členiek. V teréne je každý deň okolo 150 z nich. Autá niektorých členiek sú vybavené modro-zlatými nápismi s názvom skupiny a jej logom – dodávkou so ženským znakom (obrázok navrhla Ola Jasionowska, umelkyňa stojaca za bleskom, ktorý sa pred dvoma rokmi stal symbolom ženského hnutia v Poľsku). Kto sa chce pridať, musí prejsť dôkladnou kontrolou a registrovať sa v humanitárnych centrách a na miestnych úradoch. Dobrovoľníčky, ktoré nejazdia, pomáhajú napr. s hľadaním bezpečného útočiska pre posádku.

„Kobiety Za Kółko!“ doposiaľ prepravili približne 300 žien a detí. Pomáhať chcú dovtedy, kým bude treba. Ide o to, „ukázať sa s otvorenou náručou a aj srdcom,“ dodáva Jarmulska.

***

Kym na hraniciach s Ukrajinou pôsobia s podporou vlády a verejnosti stovky oficiálnych či dobrovoľníckych iniciatív, o niečo vyššie, v bielorusko-poľskom pohraničí, sa odohráva celkom iný príbeh. Poľská vláda v ňom totiž stavila na moc, násilie, bezcitnosť a napokon smrť.

Ako uviedla regionálna výskumníčka Amnesty International Jelena Sesar, „násilné a ponižujúce zaobchádzanie s ľuďmi prichádzajúcimi z Bieloruska je v ostrom kontraste s vrelým prijatím, ktoré sa v Poľsku dostáva ľuďom na úteku z Ukrajiny. Správanie poľských orgánov zaváňa rasizmom a pokrytectvom. Poľsko musí urýchlene rozšíriť obdivuhodný súcit na všetkých ľudí, ktorí v krajine hľadajú bezpečie“. Podľa organizácie poľské orgány minulý rok svojvoľne zadržali takmer dvetisíc osôb žiadajúcich o azyl, ktoré prekročili poľsko-bieloruské hranice. „Voči mnohým z nich pritom v nehygienických a preplnených detenčných zariadeniach polícia používala neprimeranú silu, spútavala ich, aplikovala paralyzátory, prehľadávala ich bez šiat a dokonca im nútene podávali lieky na upokojenie,” uvádza sa v čerstvej tlačovej správe organizácie.

Výskyt „podradných prisťahovaleckých skupín bez slovanských čŕt“ prevažne z Blízkeho Východu na území Poľska totiž tamojšia vláda netoleruje. Parlament ešte v októbri minulého roka schválil novelu zákona, ktorá umožňuje zatlačiť migrujúcich ľudí za hranicu. Osoba zadržaná po nelegálnom prekročení poľskej hranice musí podľa nej opustiť poľské územie a nemôže naň vstúpiť na obdobie od šiestich mesiacov do troch rokov. Žiadosti o azyl od „nelegálnych" prišelcov rovno zamietnu. Okrem toho zákonodarcovia dali zelenú výstavbe hraničného múru za 353 miliónov eur.

Bezvýchodiskovej situácii dnes čelia napr. ľudia z zlikvidovaného tábora pri bieloruskom prechode Bruzgi. Vyčerpaní, chorí či zdravotne postihnutí uviazli v pohraničnom lese a ich jedinou nádejou sú dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktoré riskujú väzenie. Ľudia z iniciatív ako „Grupa Granica“ („Skupina Hranica“) sú v prvej línii a doslova zachraňujú životy: poskytujú deky, lieky, powerbanky, skrátka základné veci. Poľské orgány ich na oplátku buzerujú a kriminalizujú.

To sa stalo aj dobrovoľníckej skupine, ktorá v druhej polovici marca poskytla humanitárnu pomoc rodine so siedmimi deťmi. „Rodina bola v lese už mnoho dní, bez vody, jedla a prístrešia. Aktivisti a aktivistky im zachránili život tým, že im poskytli transport.“ Podľa organizácie sú obvinenia absurdné, pretože poskytnutá pomoc zabránila úmrtiu zúbožených ľudí na poľskom území. Na konci marca zadržali aj dvadsaťročnú aktivistku Klubu katolíckej inteligencie Weroniku, ktorá sa ani nenachádzala v oblasti so zákazom pomáhania osobám na úteku. Hrozia jej obvinením z prevádzačstva a ôsmimi rokmi za mrežami.

Ide o jasné zastrašovanie ľudí, ktorí sa snažia pomáhať tým najohrozenejším osobám. A je odporné, že vrchní predstavitelia „reči pospolitej" uplatňujú voči zraniteľným skupinám obyvateľstva takýto dvojitý, dohneda sfarbený meter.

Pomáhanie migrujúcim osobám nemožno považovať za nelegálny akt. Skutočným zločinom je ich diskriminácia a kriminalizácia.

Vyjadriť nesúhlas s represiami ľudí, ktorí pomáhajú ľuďom na úteku na poľsko-bieloruskej hranici môžete tu: https://amnesty.org.pl/akcje/nie-dla-represji-wobec-osob-niosacych-pomoc/

Krátka reportáž o „Kobiety Za Kółko!“