FEMINISTKY.SK

Hlavné mesto Afganistanu Kábul v nedeľu pripadlo Talibanu, čím sa spečatilo odovzdanie moci do rúk radikálnych islamistov. Napriek tomu, že sa militantná organizácia verejne zaviazala chrániť práva žien, mnohé medzinárodné organizácie vyjadrili znepokojenie nad tým, čo návrat skupiny k moci bude znamenať pre ženy a dievčatá v krajine.

V radoch afganských žien dnes prevládajú obavy a strach, že prídu o všetko, čo si doteraz vybojovali. Hrozí, že nebudú môcť študovať a chodiť von budú mať dovolené iba v sprievode muža. Že ich násilím donútia k sobášom s príslušníkmi Talibanu. Alebo že budú bité za to, že nenosia burku, prípadne ich ukameňujú pre cudzoložstvo.

Na problémy, ktoré spôsobila predošlá vláda Talibanu a dlhotrvajúci vojnový stav, upozorňujú aj miestne umelkyne. Krajina, v ktorej žijú, bola v roku 2013 vyhlásená za najnebezpečnejšie miesto, v akom sa žena môže narodiť. Vo svojej práci sú napriek vypätej situácii rozhodnuté pokračovať: nebojácne ženy inštalujú uprostred rozvíjajúcej sa nočnej mory v uliciach Kábulu obrazy, ktoré otvorene kritizujú vojnový teror a jeho vplyv na obyvateľstvo a postavenie žien. Jednou z nich je Shamsia Hassani (1988) – prvá a pravdepodobne jediná graffiti afganská umelkyňa.

Hassani sa narodila v Teheráne, kam sa jej rodičia počas vojny dočasne prisťahovali z Kandaháru. Odmala ju zaujímalo kreslenie a maľovanie, no pre svoj afganský pôvod sa v Iráne nemohla zúčastňovať výtvarných krúžkov. Po návrate do Kábulu v roku 2005 študovala kresbu na miestnej univerzite, kde neskôr prednášala a stala sa docentkou výtvarných umení.

Po tom, čo Hassani absolvovala graffiti workshop s britským umelcom, sa začala venovať výhradne tomuto typu umenia. Pre akademičku, ktorá vyučuje kreslenie na Fakulte výtvarných umení v Kábule, šlo o – v porovnaní s tradičným umením – lacnejšiu a dostupnejšiu formu sebavyjadrenia. Nedostatok špecializovaných sprejov a farieb v Afganistane ju prinútil vyvinúť si vlastnú techniku, v ktorej ​​kombinuje štetec, sprej a akrylovú. Predovšetkým však chcela dostať svoju tvorbu do ulíc, čiže medzi ľudí. Väčšina miestneho obyvateľstva sa totiž nikdy nedostane do múzea alebo galérie.

Poznávacím znamením diel kábulskej umelkyne je ženská postava v burke alebo hidžábe, ktorú často stvárňuje so zatvorenými očami. Hassani týmto spôsobom symbolizuje hrôzy vo svojom okolí, ktoré boli príliš znepokojujúce na to, aby ich videli ľudské oči. To, že postava nemá ústa, zas reflektuje fakt, že ženy sú v krajine ľuďmi druhej kategórie a ich slová nemajú pre okolie žiadny význam.

Hassani vytvára nadrozmerné ženské postavy v pózach, ktoré demonštrujú ženskú silu a odvahu. Postavy sú zväčša odeté v tradičnom odeve a radostne pózujú s hudobnými nástrojmi. Aj tie v sebe nesú dôležitú symboliku: „[žena] môže používať svoj hudobný nástroj na to, aby sa rozprávala s ľuďmi, aby ju bolo viac počuť a aby pritiahla pozornosť, pretože nemá ústa,“ tvrdí Hassani.

Umelkyňa sa svojimi murálmi pokúša skrášliť mesto farbami uprostred temnoty vojny. Svoje diela zanecháva na stenách opustených a bombami poškodených budov. Pre Art Radar v roku 2013 povedala: „Chcem premaľovať zlé spomienky na vojnu, ktoré sa odrazili aj na stenách mesta. Ak premaľujem tieto spomienky, pomôžem tým vymazať vojnu z mysle ľudí. Chcem presláviť Afganistan umením, nie vojnou.“

Tvorba murálu zaberie Hassani približne 15 minút. Riskuje bombový útok, ale aj vyhrážky okolia pre podvratnú anti-islamskú činnosť. Pred pár rokmi len o vlások unikla samovražednému útoku a nevyhla sa ani obťažovaniu: „Pre dievča je veľmi nebezpečné maľovať na uliciach v Kábule,“ hovorí; „Občas sa stane, že ma ľudia obťažujú; podľa nich islam nedovoľuje, aby žena stála na ulici a robila graffiti.“ A dodáva: „Keby som bola chlapec, nepovedal by mi nikto nič. Ale pretože som dievča, na ulici, aj keď nerobím umenie, si vypočujem veľa slov. A ak budem robiť umenie, tak mi do toho prídu kecať.“

V dňoch, ktoré predchádzali pádu Kábulu, zverejnila Hassani nové umelecké diela, v ktorých reflektuje budúcnosť žien pod vládou Talibanu. Jedno s názvom „Nočná mora“ zobrazuje ženu zvierajúcu klavír pod burkou. Ďalšie dielo zachytáva dievča, ktoré stojí tvárou v tvár tienistému ozbrojenému bojovníkovi Talibanu. Dievča drží v rukách kvetináč s odkvitnutou púpavou, ktorá pripomína sviečku. Na svojom instagramovom účte k nemu pridala popis „Možno je to tým, že naše priania vyrastali v čiernom kvetináči. Taliban, strach, stres, vojna, mier...“ Posledný výtvor zas zobrazuje rovnakú dvojicu, len v inej póze: kvetináč je vyvrátený na zemi a plačúce dievča, ktoré si rukami zakrýva tvár, kľačí pri nohách islamského bojovníka. Komentár znie „Smrť temnote“.

Cieľom Hassani bolo od začiatku robiť umenie, ktoré ľudí posilní. Zdá sa, že presne to budú obyvatelia a obyvateľky Afganistanu v nasledujúcom čase nevyhnutne potrebovať.

Videoportrét Shamsie Hassani.

Web umelkyne.

ZDROJE:
https://womenmakingart.org/?p=126

https://www.latimes.com/.../la-et-cm-afghan-graffiti...

https://www.thenationalnews.com/.../meet-afghanistan-s...

https://www.albawaba.com/.../amid-unfolding-afghan...