FEMINISTKY.SK

Červená, „súdružka grófka“, komunistka, ale neskôr aj „ľavicová katolíčka“. Vášňou rakúskej spisovateľky a prekladateľky Hermynie Zur Mühlen boli zvieratá, najmä psy, veľa cigariet, napriek podlomenému zdraviu, a literatúra. Oslobodenie, ktoré v svojej tvorbe opakovane spomína, malo pre ňu podobu boja proti svojmu triednemu pôvodu a predpísanej rodovej role. Oslobodenie vo vzťahu k okoliu zas pretavila do boja za ponižovaných, utláčané a prenasledovaných, či už žien, židovského obyvateľstva alebo národnostných menšín.

Ozaj, hovorí vám niečo jej meno? Vedeli ste, že istý čas žila aj na Slovensku? My donedávna nie a týmto postom to chceme napraviť.

Hermine Isabelle Maria Folliot de Crenneville sa narodila vo Viedni v bohatej katolíckej aristokratickej rodine v roku 1883. Dcéra diplomata v službách cisárskej a kráľovskej monarchie sa v mladosti vzbúrila proti privilegovanému životu a stala sa plodnou ľavicovou autorkou.

Jej prvým manželom bol Viktor von zur Mühlen, konzervatívny nemecký statkár. Po dvoch potratoch začala chorľavieť a na jeseň 1913 odišla s tuberkulózou do pľúcneho sanatória v švajčiarskom Davose, kde stretla nemeckého prekladateľa Stefana Kleina židovského pôvodu. Rozhodla sa rozísť s manželom aj so šľachtickým prídomkom „von“.

Bolo po vojne a Hermynia Zur Mühlen tešila z vývoja situácie v Rusku („nech žije revolúcia“). V roku 1919 s Kleinom opustili Davos a usadili sa vo Frankfurte nad Mohanom. Tu sa začala jej spisovateľská a prekladateľská kariéra. Vo svojich prácach reflektovala revolučné názory (v roku 1919 vstúpila do KPD, ktorej zostala verná až do konca roka 1932). Začala písať pre komunistickú tlač a bola pevne rozhodnutá vyriešiť „sociálnu otázku“ nemeckých pracujúcich. Zastávala proletárske ideály a odmietala luxus a pretvárku smotánky.

Zasadzovala sa aj za zmeny v spoločenskom postavení žien – napríklad v knihe „Der Tempel“ („Chrám“) z roku 1922. Neskorší román „Unsere Töchter, die Nazinen“ („Naše dcéry, nacistky“) napísala v zápale hnevu za tri týždne. Opísala v ňom tri ženy z rozdielnych tried a ich dcéry, ktoré sa priklonili k národnému socializmu. Príbeh zrady, sústredený na tri rozprávačky, doplnený vrchovatou dávkou pátosu, sa číta ako sociogram zo začiatku 30. rokov 20. storočia. Román po protestoch nemeckého vyslanca vo Viedni Franza von Papena zakázali a v roku 1936 skonfiškovali.

Zur Mühlen bola neúnavnou spisovateľkou. Písala politické kriminálne romány pod americkým pseudonymom, seriálové romány so zábavným alebo spoločensko-kritickým zameraním, skeče a fejtóny. Musela písať, bola to jej bytostná potreba a zdroj živobytia.

Vytvorila dokonca vlastný žáner – angažované rozprávky (slávny zväzok „Was Peterchens Freunde erzählen“, teda „Čo hovoria Petrovi priatelia“ z roku 1921). Dúfala, že sa jej nimi podarí pozdvihnúť politické povedomie detí a dospelých. „Knihy boli veľmi obľúbené medzi sociálnymi demokratmi a komunistami,“ povedal literárny vedec Jack Zipes, „a, samozrejme, fašistov rozčuľovali.“ Prvé vydania rozprávok s ilustráciami Georgea Grosza, Johna Heartfielda a Rudolfa Schlichtera sú dnes vyhľadávaným zberateľským artiklom.

Zur Mühlen raz o písaní rozprávok povedala: „Toto staré ‚ľudové umenie’ rozprávania príbehov kapitalizmus so svojou deštrukciou rodiny a mechanizáciou pracujúceho človeka zničil. Proletariát vytvorí nové rozprávky, v ktorých sa bude odzrkadľovať jeho boj, jeho život, jeho ideály v rovnakej miere, v akej získa čas byť človekom a tiež namiesto starých a rozbitých vzdelávacích spolkov vybuduje nové.“

Jej najrozsiahlejší autobiografický román „Reise durch ein Leben“ („Cesta jedným životom“ ), ktorý napísala v roku 1933, už v Nemecku nemohol vyjsť. Jej texty nacisti rituálne spálili. Autorka v napätej spoločenskej situácii odmietla výzvu vydavateľstva S. Fischer Verlag, aby nasledovala Thomasa Manna, Alfreda Döblina, Reného Schickeleho a Stefana Kleina, a zaviazala sa nepísať do emigrantských časopisov: „Pred touto ‚vyberanou spoločnosťou’ dávam prednosť solidarite s tými, ktorí sú v Tretej ríši prenasledovaní pre svoje presvedčenie, zatváraní do koncentračných táborov alebo ‚zastrelení pri pokuse o útek’. Nemecku a nemeckému národu najlepšie poslúžime tak, keď sa zapojíme do boja proti hrôzostrašnej rozprávke, ktorá sa stala skutočnosťou, akou je Tretia ríša.“

V roku 1933 s Kleinom odišli do Viedne a po anšluse o päť rokov neskôr sa presídlili do Bratislavy (niektoré zdroje uvádzajú, že žili v Piešťanoch), kde sa zosobášili. V tomto čase už ostro vystupovala proti stalinizmu, vystúpila z KPD a odvtedy sa označovala za „ľavicovú katolíčku“. Na úteku pred nacistickými pohlavármi, začala Zur Mühlen písať historický román „Als der Fremde kam“ („Keď prišiel cudzinec“), plánovaný ako záverečný diel trilógie o násilnom zničení Československa Treťou ríšou. To, čo sa snažila zobraziť, však bola skôr reportáž: „Niektoré udalosti som videla sama, o niektorých mi podali správu očití svedkovia. Zdôrazňujem, že môj talent nestačí na to, aby som dokázala vystihnúť hrôzu či opísať tú nevýslovnú surovosť a podlosť, ktorú v ľuďoch rozpútal fašizmus,“ napísala.

Okupácia zvyšku Československa Treťou ríšou bola dôvodom, prečo pár koncom mája 1939 opätovne emigroval. Ich konečnou destináciou sa stal Londýn. Tam v roku 1951 ťažko chorá autorka zomrela. Zabudnutá, zbedačená a na mieste, kde po nej nezostala ani zmienka.

Maďarský prozaik Sándor Márai, ktorý s ňou a jej partnerom Stefanom Kleinom žil istý čas vo Frankfurte pod jednou strechou, o nej raz napísal: „Žiadna iná žena na mňa neurobila taký silný, taký utešujúci a v zložitom zmysle slova zdrvujúci dojem ako táto mladá rakúska aristokratka. Bola vysoká a chorobne vychudnutá; z tváre prepadnutej až na kosť jej žiarili len oduševnené oči, oči zušľachtené strachom zo smrti, z ktorých sálala srdečná ľudská solidarita.“

ZDROJE:

https://www.theguardian.com/books/2020/jun/26/the-fascists-were-upset-radical-austrian-fairytales-published-in-english-for-first-time

https://www.derstandard.at/story/2000102471224/hermynia-zur-muehlen-die-farbe-ergibt-sich-von-selbst

https://www.tagesspiegel.de/kultur/hermynia-zur-muehlen-rebellin-gegen-die-aristokratische-herkunft/24584154.html

https://litkult1920er.aau.at/portraets/zur-muehlen-hermynia/