FEMINISTKY.SK

V roku 1978 sa Marilyn Loden z oddelenia ľudských zdrojov v spoločnosti New York Telephone Company zúčastnila konferencie o prekážkach kariérneho postupu žien. Loden mala na problém celkom iný názor ako ľudia, s ktorými na podujatí diskutovala: „všimla som si, ako sa diskutujúce zameriavali na nedostatky v socializácii žien, na ich sebakritické správanie a na slabé sebavedomie, ktoré údajne mnohé ženy majú“. Bola totiž presvedčená, že za vyššie spomenuté ťažkosti nenesú vinu ženy, ale že ide o štrukturálny problém. „Zdalo sa mi, že tu existuje neviditeľná bariéra v kariérnom postupe, ktorú okolie nevidí,“ povedala v roku 2018 pre denník The Washington Post.

V ten deň v roku 1978 dala Loden tejto bariére názov, ktorý patrí medzi najpoužívanejšie metafory vo feministickom diskurze: „sklenený strop“. Mladá personalistka presne vedela, o čom hovorí. Frustrovalo ju, keď v práci namiesto nej povýšili kolegu s horšími výsledkami s vysvetlením, že „je živiteľom rodiny, a preto potrebuje peniaze viac“. Zároveň neustále počúvala, aby sa „viac usmievala“, hoci tí, ktorí to dotiahli do top manažmentu, sa nemuseli na nič hrať, lebo boli muži. A zdieľali presvedčenie, že vstup žien na najvyššie miesta tieto pozície degraduje.

Keď Loden v roku 1981 prikázali prijať pozíciu, ktorú nechcela, rozhodla sa z firmy odísť. Pokračovala v úspešnej kariére konzultantky v oblasti manažmentu a autorky, ktorá prednášala o rodových rozdieloch v štýloch vedenia a radila spoločnostiam, ako diverzifikovať pracovisko. Zomrela minulý mesiac vo veku 76 rokov na rakovinu pľúc.

Neologizmus „sklenený strop“ sa objavil v tlači až šesť rokov po tom, čo ho Loden vymyslela a niekedy sa jeho autorstvo nesprávne pripisovalo iným osobám (za jeho autorku sa vydávala vtedajšia výkonná riaditeľka spoločnosti Hewlett-Packard Katherine Lawrence, ktorá s ním vystúpila na konferencii v roku 1979). V tlači ho prvýkrát použil redaktor Gay Bryant, ktorý napísal: „Ženy sa dostali do istého bodu. Nazývam ho sklenený strop.“ Podľa denníka The Washington Post sa táto fráza dostala do roku 1993 aj do Merriam-Webster Collegiate Dictionary s poznámkou, že vznikla v roku 1984.

Je pravdepodobné, že ak by s pojmom neprišla Loden, spravil by to v rovnakom čase niekto iný. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov doslova visel vo vzduchu. Druhá vlna feminizmu bola v plnom prúde. Ženy sa v hojnom počte dostávali do zamestnania i do politiky, stúpali po firemných rebríčkoch a získavali kreslá v Kongrese a štátnych zákonodarných zboroch. Napriek tomu, že videli svoju cestu na vrchol a predstavovali si, ako to tam asi vyzerá, naň dosiahli len výnimočne.

Bez skleneného stropu sa v súčasných diskusiách o postavení žien nezaobídeme: stal sa jedným z jeho indikátorov. Časopis The Economist každoročne uverejňuje index skleneného stropu, ktorý hodnotí pokrok žien na pracovisku v 29 krajinách na základe rôznych kritérií. Vo variáciách sa používa na opis systémových nerovností, ktoré bránia ženám v postupe v najrôznejších sférach. Hovorí sa o „bambusovom strope“ pre ázijské Američanky, „vitrážovom strope“ pre ženy v duchovenstve, „celuloidovom strope“ pre ženy v Hollywoode, „mramorovom strope“ pre ženy vo vláde či o „plexisklovom strope“ pre ženy vo výrobe.

Pamätným historickým momentom použitia tohto pojmu boli prezidentské voľby v Amerike v roku 2008. Hillary Clinton vtedy po prehre s Barackom Obamom vyhlásila: „Hoci sa nám tentoraz nepodarilo rozbiť ten najvyšší, najtvrdší sklenený strop,“ povedala, „vďaka vám má asi 18 miliónov trhlín.“ Termín použila aj o osem rokov neskôr po neúspešnom súboji s Donaldom Trumpom.

Sklenený strop má dnes štyridsaťštyri rokov. Čo sa za ten čas zmenilo pre pracujúce ženy?

Hoci počet tých, ktoré dosiahli na najvyššie pozície výrazne vzrástol, metafora naďalej symbolizuje pretrvávajúcu prekážku rodovej rovnosti – prekážku, ktorá sa v mnohých oblastiach normalizovala a nepovažuje sa za problém. Stačí však na jej odstránenie budovanie kultúry rešpektu a rovných príležitostí? Pomáhajú (a ak áno, tak komu) korporátne tréningy zamerané na podporu žien v leadershipe? Znamená vyššie percento žien, ktoré ho prelomili, kvalitatívny rozdiel pre polovicu svetovej populácie? A je metafora skleneného stropu v aktuálnom kontexte vôbec relevantná?

Niektoré teoretičky (napr. Eagly a Carli v knihe Through the Labyrinth: The Truth about How Women Become Leaders, 2007) už pred rokmi tvrdili, že nie je. Hlavným dôvodom je, že prevažná väčšina žien sa skleneného stropu ani zďaleka nedotýka; ich hlavným problémom je tzv. „lepkavá podlaha“. Pojem prvýkrát použila výskumníčka Catherine Berheide na opis situácie státisícov žien uväznených na nízko platených a málo mobilných pracovných miestach. Berheide to vystihla pregnantne: „Väčšina žien by mala byť taká šťastná, že ich problémom je sklenený strop. Množstvo ďalších žien je prilepených k.... lepkavej podlahe“. Zároveň dodala: „Existujú prekážky, ktoré bránia ženám dostať sa na vrchol, ale to nie je jediný problém... Prehliadame väčšinu žien“.

Uvažovať o prelomení skleneného stropu sa dá len z privilegovanej pozície, ktorá umožňuje odlepiť sa od lepkavej podlahy. A k tej je pripútaná väčšina ženskej populácie, ktorá sa snaží vyžiť z minimálnej mzdy. Sklenený strop sa preto javí ako politicky neutrálny výraz, ktorý zaobaľuje rôzne prístupy k nerovnostiam (vrátane toho individualizujúceho), a neodráža v dostatočnej miere štrukturálne problémy, ktoré generuje patriarchát a súčasný ekonomický systém. Bolo by načase – v súlade s prianím, ktoré Loden raz vyslovila – nechať pojem sklenený strop zostarnúť a zamerať sa radšej na príčiny lepkavosti a dôkladné umytie podlahy.

ZDROJE:

https://www.nytimes.com/2022/09/03/us/marilyn-loden-dead.html

https://www.bbc.com/news/world-42026266

https://www.nytimes.com/1992/11/22/business/at-work-and-now-the-sticky-floor.html