Feministka a sociologička Katka Lišková pred pár týždňami v časopise Nový Prostor písala o slutwalks a uviedla, „že bychom je tu [v Česku – pozn. autorky] potřebovali jako sůl“. Niečo podobné si v tom čase pomysleli aj Laví s Kristýnou a začali organizovať slutwalk v Prahe. Jan ohlásil podujatie na mestskom úrade, Jakub zohnal megafón, Petr fotil. A ďalších aspoň pätnásť dievčat, žien a chalanov na pochod, ktorý začínal na Jungmannovom a končil na Václavskom námestí, jednoducho prišlo.
Odkedy nežijem v Bratislave, kde som ako feministka ´vyrastala´, čoraz viac ma zaujímajú akcie, ktoré prekračujú hranice jedného štátu. Slutwalks, ktoré začali niekedy na jar v Toronte, sú práve takým podujatím. To, prečo som bola včera na slutwalk, však nebol hnev na torontského policajta, ktorý mladým ženám na prednáške odporučil, aby sa neobliekali ´ako kurvy´. Na taške som mala krátky nápis, ktorý som vybrala z textu Marthy J. Langelan: „Každá žena, každé dievča, má právo na život bez obťažovania.“
Posolstvo slutwalks je iné než to, že dievčatá, ženy sa môžu obliekať hocijako. Na oblečení nezáleží. Pri sexuálnom obťažovaní, obťažovaní na ulici, znásilnení, sexuálnom násilí záleží na tom, že si to chlapci a muži dovolia a len málokto im povie, že na to žiadne právo nemajú. Hádam to však včera tá skupina dvadsiatich žien a mužov povedala – svojimi sloganmi, oblečením, pochodom po meste – dostatočne jasne.
Yes = fuck me. No = fuck you.
Toto není výzva ke znásilnění
Tohle jsem měla na sobě, když mě v 10 poprvé sexuálně napadli
Společnost učí, jak se vyhnout znásilnění, spíše než neznásilňovat
Sex děláš s někým, ne někomu
Vyšší tresty za znásilnění
Jaký je tvůj příběh? Ozvi se! czech.ihollaback.org
Foto: Petr Janda
Ďalšie odkazy
Fotky, autor: Petr Janda.
Tri videá od chalanov z Instigator Media Group : Slutwalk Prague, Slutwalk, part 1, Slutwalk, part 2.
Prahou prošel „pochod běhen“ proti zlehčování znásilnění (IDnes.cz, 30. 7. 2011)