FEMINISTKY.SK

Sterilizujte uhorky, nie ženy!
July 21st, 2021
218355279_4192225170865829_4151041212822846855_n.jpg

„Vzali ma na sálu, urobili cisársky rez a následne urobili sterilizáciu. Potom ma dali na pooperačnú izbu, kde ma sledovali. Keď som sa zobudila, spýtala som sa, čo sa mi narodilo. Povedali, že chlapček. Na druhý deň ma dali na normálnu izbu, kam za mnou prišiel primár. Oznámil mi, že mi urobili sterilizáciu. Spýtala som sa, čo to znamená. Povedal, že už nikdy nebudem mať deti... Začala som plakať a vôbec som si nepripúšťala, že je to pravda. Neverila som tomu. Toto sa udialo v nemocnici vo Vítkoviciach.“


Týmito slovami opísala Elena Gorolová, terénna pracovníčka z Ostravy, udalosti spred takmer tridsiatich rokov. V tom čase – ešte ako mladá Rómka – porodila druhé dieťa a súhlas s podviazaním vaječníkov dala tesne pred pôrodom, pod vplyvom bolesti a bez dostatku informácií. Po návrate domov čelila stigmatizácii zo strany svojej komunity a partnerským nezhodám. Neschopnosť rodiť je pre Rómky problém. A veľká hanba. Aj dnes.


Sterilizácie ako prostriedok regulácie pôrodnosti sociálne slabších vrstiev, vrátane rómskeho obyvateľstva, využívali od približne sedemdesiatych rokov vlády Maďarska, Bulharska a Rumunska. Najviac prípadov sa však vyskytlo v Československu. Sociálne pracovníčky, lekári a lekárky ponúkali ženám za podstúpenie zákroku peniaze, práčky, prípadne sa im vyhrážali odobratím detí a sociálnych dávok. Presviedčali ich, že sterilizácia je v podstate antikoncepcia. Že budú ďalej rodiť, koľko budú chcieť.


Nežiadúce boli predovšetkým rómske deti. Vláda Československa sterilizovala Rómky až do začiatku deväťdesiatych rokov programovo, ako súčasť politiky, ktorej cieľom bolo znížiť vysokú „nezdravú" pôrodnosť rómskych žien.


Ani po páde bývalého režimu útoky na reprodukčné práva žien nevymizli. V správe z prieskumov mimovládnych organizácií s názvom „Telo a duša“ z roku 2003 je zdokumentovaných množstvo prípadov nútených sterilizácií rómskych žien na východnom Slovensku, čo potvrdzuje systematické porušovanie práv rómskych žien. Rómky čelili najsilnejšiemu donucovaniu, manipulácii a rizikám. Hovoriť o tom by vedeli stovky z nich.


Situácia v Čechách bola podobná. „Bolo to v nemocniciach prikázané. Keď videli, že niektorá žena má už tri-štyri deti, sterilizovali ju,“ opisuje Gorolová, ktorá je posledných vyše dvadsať rokov hlasom obetí protiprávnych sterilizácií. Svoju skúsenosť opísala aj na pôde OSN a stanica BBC ju pred pár rokmi zaradila medzi sto najvplyvnejších žien sveta.


Už niekoľko rokov platí, že predtým, než žena podpíše súhlas s vykonaním sterilizácie, musí uplynúť ochranná lehota minimálne siedmych dní. Počas nej by mala získať všetky potrebné informácie o rizikách zákroku. „Dosiahli sme to, že už nevykonávajú sterilizácie tak, ako boli vykonávané nám,” povedala Gorolová v rozhovore pre web Pamět Romů.


Nútené sterilizácie sa síce darí eliminovať, no ženám, ktoré ich podstúpili, už žiadna procesná úprava nepomôže. Namieste sú skôr úvahy o ich finančnom odškodnení. Slovensko je však pre nečinnosť v tejto oblasti roky terčom kritiky zo strany medzinárodných organizácií. V uplynulých rokoch prehralo na štrasburgskom súde niekoľko sporov, ktoré sa týkali vynútených sterilizácií rómskych žien. Súd v odôvodnení odmietol často omieľaný a nepravdivý argument, že sterilizácie slúžili na záchranu života žien počas pôrodu.


„Niektoré obete už zomreli bez toho, aby sa dočkali nápravy. Uplatňovanie spravodlivosti už nemôže dlhšie čakať," uviedla komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatović v liste, ktorý nedávno adresovala vláde SR. Tú žiada o vytvorenie mechanizmu, ktorý by zabezpečil rýchly a účinný prístup k odškodneniu obetí nútenej sterilizácie.


Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková reagovala na podnet komisárky takto: „Chcela by som Vás informovať, že v súčasnosti zvažujeme možnosti nápravy v spolupráci s príslušnými ministerstvami, najmä s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií a s podporou predsedu vlády“. Slovensko podľa Kolíkovej preskúma žiadosti spojené s vynútenou sterilizáciou, ku ktorým došlo do roku 2004.


List komisárka zaslala aj českému Senátu. Podporila ním prijatie návrhu zákona o jednorazovom finančnom odškodnení obetí nezákonnej sterilizácie. Česká Poslanecká snemovňa už začiatkom júna prijala ako prvá návrh zákona o odškodňovaní obetí nútenej alebo donucovacej sterilizácie. Odškodné v sume 300-tisíc českých korún sa má týkať približne 400 žien. Nárok naň by mali mať ženy sterilizované v rokoch 1966 až 2012. Na uplatnenie nároku budú mať tri roky od nadobudnutia účinnosti zákona.


ZDROJE:
https://www.pametromu.cz/.../pametnici.../121-gorolova-elena

https://www.teraz.sk/.../cr.../553881-clanok.html

https://www.sme.sk/.../ceska-romka-v-osn-hovorila-o...

https://dennikn.sk/.../bbc-ju-zaradila-medzi-sto.../

https://www.poradna-prava.sk/.../telo-i-dusa-nasilne.../

https://svet.sme.sk/.../eurokomisarka-mijatovicova...

https://www.teraz.sk/.../kolikova.../563877-clanok.html

https://www.webnoviny.sk/obete-nutenej-sterilizacie-v.../

BBC natočilo o sterilizáciách českých žien toto video: https://www.youtube.com/watch?

Dokument „Forced Sterilisation of Romany Women in Slovakia“ z roku 2003: https://www.youtube.com/watch?