FEMINISTKY.SK

Svetlonoc a ženská moc
October 18th, 2022
svetlonoc-natalia-germani-clanokW.jpg

Existuje odvetvie, ktoré s témou čarodejníctva pracuje od svojich začiatkov – filmový priemysel. Téma sa dostala na plátno už v roku 1922, keď vznikla nemá hororová esej s názvom „Häxan: čarodejníctvo v priebehu vekov” rekonštruujúca dejiny bosoráctva. O čarodejniciach sa neskôr najčastejšie nakrúcali horory a komédie. Ženy s nadprirodzenými schopnosťami, nečistými úmyslami, zväčša ohyzdným zjavom schopné obludných činov tak slúžili, podobne ako upíri a vlkolaci, na ľahké pobavenie. S nástupom feministického hnutia sa filmový pohľad na bosorky zmenil – začali byť prezentované aj ako príťažlivé ženy so špeciálnymi schopnosťami v oblasti „bielej mágie“ (ako napríklad v seriáli „Sabrina – mladá čarodejnica“). Aj v súčasnosti sú bosorky zobrazované ako excentrické bytosti, ktoré sa vymykajú väčšinovej predstave o bežnej žene.


Filmov, ktoré narúšajú zavedený bosorácky filmový jazyk je ako šafranu. Jedným z nich je Svetlonoc slovenskej režisérky Terezy Nvotovej, ktorú možno považovať za najvýraznejší príspevok do domácej debaty o útlaku a viktimizácii žien od čias Vávrovho Kladiva na čarodejnice.


Nvotová komentuje spoločenské postavenie žien, tému dobrovoľnej bezdetnosti či násilie páchané na ženách dlhodobo. O to viac je jej najnovšie filmové dielo osobnejšie a uveriteľnejšie. V detstve chodila s rodinou na horskú drevenicu, v ktorej predtým žila Otyla – osamelá žena, ktorá všade chodila bosá. Otyla sa odmietla začleniť do vidieckeho života, okolie sa jej pre „čudácke maniere“ stránilo a napokon skončila na psychiatrii. „Neviem, nakoľko to bolo dobrovoľné… O týchto podrobnostiach sa väčšinou nehovorí,“ vysvetlila režisérka.


Scenár Svetlonoci napísala režisérka so scenáristkou Barborou Námerovou. Tá sa inšpirovala knihou „Vnútorný nepriateľ“, antropologickou štúdiou o viere v čarodejnice na súčasnom slovenskom Záhorí od etnologičky Tatiany Bužekovej. Film už stihol získať Zlatého leoparda na festivale v Locarne. Na rozdiel od predošlých civilnejších režisérkiných počinov (napr. Špina), kombinuje naturalizmus a magický realizmus, čo téme bosoráctva pristane. Obsahuje prvky nadprirodzeného napätia, trileru a temnej rozprávky, uhrančivé vizuálne motívy a atmosférický soundtrack od Pjoniho a ROB-a.


Filmová zápletka je jednoduchá. Mladá žena sa vracia z mesta do rodiska vyrovnať sa s traumatizujúcou minulosťou. Dedina ju víta nevrlo a stáva sa terčom vyhrážok a ohovárania. Na povrch sa vynárajú predsudky dedinčaniek a dedinčanov vyplývajúce z rokmi zabehnutému poriadku. A tým, čo ho zásadne narúša, sú predovšetkým ženy.


Film otvára množstvo tém (napr. násilie páchané na ženách a na deťoch, materstvo a rodičovstvo, samovoľný potrat, spoločenské predsudky, transgeneračnú traumu, rasizmus, alkoholizmus, homofóbiu, sebapoškodzovanie, výchovné problémy či dokonca nacionalizmus), ktoré na ploche stodeviatich minút nedokáže dostatočne pokryť. Časový deficit sa naplno prejavuje napríklad pri práci s mužskými postavami. Autorky nám servírujú čiernobiely obraz: priam až bukolicky čistého a citlivého mladíka a tyrana ubližujúceho ženám a deťom. Nič medzi tým. Svetlonoc preto ako celok – aj vzhľadom na témy, ktoré problematizuje – pôsobí ako pôsobivá, no zároveň rozpačitá spoločenská kritika.


Slabinou Svetlonoci sú aj strojené a preexponované scény z dedinského života: všetky sa totiž odohrávajú pred zrakom verejnosti, na dvoroch a v uliciach. To autorkám znemožňuje sprostredkovať nuansy každodennosti, sociálne prostredie a civilný život postáv, ktoré síce veľmi presne a efektne reprodukujú stereotypy a patriarchát, ale na druhej strane im chýba prirodzenosť.


Svetlonoc má, ako evokuje názov, nielen temné, ale aj svetlé momenty. Nejde však o príjemné sledovanie. Sexualita hlavných hrdiniek je portrétovaná ako zdroj ich útlaku, ktorý sa odkrýva v rôznych podobách: od tých jemnejších, ktoré môže byť jednoduchšie prijať, po tie brutálne, ktoré sú pre modernú ženu neakceptovateľné. Útlak je však vo Svetlonoci aj prameňom emancipácie. Postava Miry, modernej bosorky, reprezentuje moc (alebo skôr jej ilúziu), ktorú ženy môžu mať, ak sa vyrovnajú s očakávaniami spoločnosti a žijú v súlade so svojimi predstavami. Svetlonoc zároveň ukazuje, že svojbytná žena je slobodná len do tej miery, do akej jej to patriarchálna spoločnosť dovolí. A nejde len o vidiecku zadubenosť: v pozadí príbehu sa odkrýva aj problematický postoj partnera hlavnej hrdinky z Bratislavy.


Svetlonoc však nie je jednostrannou kritikou mužskej mizogýnie – útlak reprodukujú aj ženy samotné. Niektoré postavy sa odmietajú vzoprieť a pridajú sa na stranu patriarchátu. A ako ukazuje postava manželky suseda-násilníka, vlastnú frustráciu a hnev vyvierajúci z násilia a vzťahovej mocenskej nerovnováhy obracajú proti iným ženám.


Autorky Svetlonoci ponúkajú aj kritický pohľad na mýtus krásy. Scéna, keď si hlavná hrdinka Šarlota uvoľnene zloží z hlavy parochňu, je taký šokujúci práve pre naše hlboko zakorenené nároky na ženský vzhľad.


A napokon, film prináša dôležitý aktualizačný moment. Ide o príbeh o mizogýnii a patriarchálnom útlaku, ktorý sa začína vo vzdialenej minulosti a v plnej sile pokračuje do súčasnosti. Ukazuje, že bosorkou sa môže stať každá z nás. Nezávislosť a sloboda, ťažko vybojované výdobytky ženského hnutia, jednoducho nejdú dokopy s predsudkami, konzervatívnym svetonázorom a tradičným rodovým poriadkom. „Dnešné bosorky sú podľa mňa ženy, ktoré sú natoľko slobodné, že sa neboja povedať alebo žiť niečo, čo spoločnosť ešte neprijala. A týka sa to rôznych vecí. Odzrkadľuje sa to na tom, že ich nazývajú šľapkami, feťáčkami, sukami a všetkým možným,“ povedala v jednom rozhovore Nvotová.


Aby ste porozumeli posolstvu filmu Terezy Nvotovej, nemusíte mať na čele napísané, že ste feministka. Práve naopak – a v tom možno spočíva aj prínos Svetlonoci: pomocou výrazných filmových prostriedkov, ktoré máme zažité zo súčasnej kinematografie, film aj nezainteresovanému publiku hovorí, že útlak žien je širší problém prerastajúci celú spoločnosť.


Surovosť zdanlivo neškodných zvyklostí sa naplno prejavuje vtedy, keď sa patriarchálnym očakávaniam rozhodneme vzoprieť. Svetlonoc naznačuje, že ak sa o to nepokúsime všetci*ky, modernú spoločnosť čaká ešte veľa stredovekého utrpenia.


ZDROJE:

https://www.csfd.cz/film/671405-svetlonoc/prehled/

https://www.csfd.sk/film/157247-haxan/prehlad/

https://www.artforum.sk/katalog/44825/nepriatel-zvnutra

https://kultura.sme.sk/c/23008680/nvotova-aj-vtomto-storoci-zabil-muz-zenu-lebo-veril-ze-je-bosorka.html

https://www.aktuality.sk/clanok/VwFB3Kb/tereza-nvotova-zeny-mozno-uz-nenazyvame-bosorkami-ale-demonizujeme-ich-dodnes/

https://medium.com/@dribblebunny/intertwined-the-story-of-witches-and-feminism-in-modern-film-and-tv-95f8647eb0dd