Touto vetou vítala jedna z mnohých drag queen návštevníčky a návštevníkov tohtoročnej Gay Pride v Dubline 26. júna. Írska Gay Pride funguje už od roku 1983 a počet účastníčiek, účastníkov aj sprievodných aktivít neustále narastá. Minulý rok prišlo na pochod Dublinom 5 tisíc ľudí, bola som preto veľmi zvedavá, ako to bude vyzerať tento rok.
Začiatok bol stanovený na 14:00. S veľkými očakávaniami sme spolu s mojím manželom a kamarátkou prišli k Garden of Remembrance ktorá sa nachádza nad O’Connell street. Cestou tam sme videli len zopár ľudí mávajúcich vlajkami a v centre všetko vyzeralo ako v každú inú sobotu. Chvíľu po našom príchode sa pochod, v ktorom bolo v tom čase asi 200 ľudí, začal hýbať smerom na hlavnú ulicu. Od začiatku až po koniec ju lemovali tlieskajúci, kričiaci a usmievajúci sa ľudia. Podporu Pridu vyjadrovali zo všetkých strán trúbiace taxíky a autobusy. Bol to extrémne pozitívny zážitok. Bolo jasné, že tento deň patrí LGBT komunite, ktorá si ho prišla užiť. Gay Pride samozrejme sprevádzali ľudia tancujúci na nákladiakoch a autobusoch. Mimochodom, bola medzi nimi aj prednášajúca z University College of Dublin, ktorú som už viackrát videla zápalene rozprávať na rôznych feministických akciách. Moje obavy z narušenia Gay Pride ľuďmi odmietajúcimi LGBT komunitu sa nenaplnili a minimálny sprievod policajtiek a policajtov bol preto celkom v poriadku. Po prechode cez rieku Liffey sme pokračovali mestom až po vrchol Lord Edward Street. Keď som sa obzrela, videla som za sebou farebný dav ľudí siahajúci až po úplný koniec asi kilometer dlhej ulice. Už vtedy bolo jasné, že účasť na Gay Pride 2010 vysoko predstihla rok 2009. Odhady hovoria o viac ako 20 tisícoch účastníčkach a účastníkoch.
Gay Pride v Dubline bola mojou prvou. Po tom, čo som videla správy z pochodu v Bratislave, som mala menšie obavy. Avšak aj keď je Írsko krajinou pomerne konzervatívnou a náboženskou, Gay Pride bola tým, čo nesie v svojom názve: dňom, kedy ľudia z LGBT komunity môžu hrdo, bez strachu a hlavne veselo vyjadriť svoju identitu.