Obviňovanie žien zo ‚zabíjania nenarodených detí’ postúpilo na Slovensku do ďaľšieho kola. Potom, ako Daniška s Hanusom kritizovali ženy za mieru potratov v New Yorku, dostala ich morálna sebastrednosť novú tvár v podobne iniciatívy „Novinári za život“ (ďalej NZŽ). Ako už z názvu vyplýva, táto skupina, ktorú pôvodne podporili novinári a (štyri) novinárky zo slovenských médií, vyjadruje nesúhlas s vykonávaním potratov.
Pri čítaní vyhlásenia NZŽ som rýchlo nadobudla silný pocit déjà vu. Jeho rétorika sa v mnohom podobá vyhláseniu 40 slovenských profesorov zo začiatku tohto roka. Obidve vyhlásenia protestujú proti interupcii ako „základnému ľudskému právu“. Používaním tohto všeobecného jazyka a pojmov ako „moderný človek“ však - či už úmyselne alebo neúmyselne - zakrývajú realitu. Nejde tu totiž len tak o hocijaké ľudské práva, ale o práva žien. Zároveň obe skupiny používajú v svojom názve generické maskulínum („profesori“, „novinári“). Počet žien je v týchto iniciatívach naozaj menší – ako to už pri debatách o obmedzení práva na interupciu býva. Osobne sa však nemôžem ubrániť pocitu, že absencia žien – ako subjektov aj objektov – reflektuje implicitný postoj, že na ženách jednoducho nezáleží. Keď čítam alebo sledujem podobné vyjadrenia väčšinou mužských anti-choice aktivistov, vždy si spomeniem na text Glorie Steinem a napadne mi, ako by vyzeral svet, keby muži mohli rodiť deti a či by aj vtedy tak brojili proti právu rozhodovať o svojom tele ako dnes.
Apropos muži. Podobne ako pri predchádzajúcom Daniškovom a Hanusovom texte aj tu je úloha mužov pri počatí opomenutá. Akosi sa prehliada skutočnosť, že drvivá väčšina slobodných rodičov sú ženy a že muži častokrát nie sú ochotní podieľať sa – či už materiálne alebo emocionálne - na výchove aj nimi splodeného dieťaťa. „Profesori“ a „novinári“ vzývajú k používaniu pravdivých pojmov: ukončenie života namiesto prerušenie tehotenstva. A čo tak práva žien namiesto „práva moderného človeka“? Je asi ľahšie predstierať, že ide o „ochranu života“ ako o potlačenie práva na sebaurčenie polovici slovenskej populácie.
Prekvapivejšia ako blízkosť týchto dvoch skupín je podobnosť rétoriky NZŽ s kampaňou „Právo na život“ spred štyroch rokov, ktorá vyobrazovala potratený plod s heslom „od roku 1957 bolo na Slovensku usmrtených 1 370 000 detí“. Toto heslo je temer úplne identické s heslom uvedeným vo vyjadrení NZŽ. Je smutné a zarážajúce, že novinári z médií ako SME či Markíza sa pridali na stranu Jany Tutkovej. Za toto, aj za svoju snahu obmedziť reprodukčné práva žien na Slovensku si zaslúžia tekvicou.
_____________________
V rubrike Tekvicou do nich zverejňujeme komentáre k vybranej udalosti uplynulého týždňa, ktorá nás naštvala. Inšpirovali sme sa rubrikou Friday Feminist Fuck You blogu feministing.com (a videom Tekvice sú zdravé. Chráňme ich od zasadenia!). Články v rubrike vychádzajú v pondelok.