FEMINISTKY.SK

Ubytujem Ukrajinku. Značka: sympoška a single
March 15th, 2022
5e6e116f7bdc43d4bcbab40196502392.jpg

Obrázky ukrajinských žien sú zrazu všade. Matky s deťmi utekajúce za hranice, plačúce pred prahmi svojich zničených domov či vystrašené ženy pri petrolejkách v podzemí. Srdcervúce fotografie, ktoré zverejnili mainstreamové médiá, sú však len časťou príbehu. Spravodajstvo skresľuje realitu vojny, ktorú zažívajú ženy, aj spôsoby, akými sa ženy stávajú terčom útokov. Ukrajinky trpia a budú trpieť nespočetnými spôsobmi.


V jednej štúdii z roku 2019 sa zistilo, že 75 % žien na Ukrajine vo veku od 15 rokov zažilo nejakú formu násilia, a každá tretia žena uviedla, že zažila fyzické alebo sexuálne násilie. Podľa nedávneho vyhlásenia OSN kríza a vysídlenie v poslednom čase vystavili ženy na Ukrajine zvýšenému riziku sexuálneho a fyzického násilia a zneužívania.


Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by poukazovali na mieru násilia, ktorému sú ženy a dievčatá vystavené od vypuknutia vojny. Ženské mimovládne organizácie však už zhromažďujú dôkazy o tom, že sa situácia vymyká spod kontroly.


V posledných týždňoch rastie počet prípadov domáceho násilia. „Pred vojnou sme mali veľmi málo azylových domov pre ženy trpiace domácim a sexuálnym násilím. Teraz sa každý takýto azylový dom zmenil na dočasný dom pre ľudí na úteku. Je vojna a počas nej ženy žijúce s tyranmi nemôžu hľadať pomoc... Ženské organizácie, ktoré sa bežne angažujú na mieste, sú v súčasnosti preťažené žiadosťami o základnú pomoc ľuďom utekajúcich pred vojnou,“ vysvetľuje Maria Dmitrievka, ukrajinská aktivistka, zakladateľka a riaditeľka organizácie Feminism UA.


Ženám hrozia útoky nielen zo strany partnerov. Gynekológ z Chersonu potvrdil jedenásť prípadov znásilnenia žien ruskými vojakmi, ktoré prežilo len päť z nich. Utrpenie čaká predovšetkým tie, ktorých obťažovanie a znásilnenie násilníci zdokumentovali. Videá sú dokonalou muníciou na ovládanie žien a nútenie ich k prostitúcii. Vysídlené ženy a dievčatá sú často bez jedla, prístrešia a príjmu, pričom mnohé z nich sa starajú o deti. „Je naozaj desivé, ako kapitalizmus a imperializmus idú ruka v ruke, aby vykorisťovali tých, čo sa práve teraz nemôžu brániť,“ hovorí ukrajinská feministická aktivistka Maria Dmytrieva. Ak sa aj týmto ženám podarí vrátiť domov, ich rodiny sa ich pravdepodobne budú strániť.


Situáciu využívajú aj obchodujúci s deťmi. „Ukrajinské kliniky náhradného materstva teraz inzerujú ženy prostredníctvom Facebooku, a to aj počas okupácie,“ upozorňuje Dmytrieva. O osude žien, ktoré deti pre náhradných rodičov priviedli na svet a napriek okolnostiam sa o ne starajú, sa však mlčí. Zahraničná tlač radšej informuje o deťoch, ktoré náhradní rodičia „zachránili“ z vojnou zmietanej Ukrajiny, a o náhradných rodičoch, ktorí sú „v neistote“, pretože „ich“ deti uviazli v teraz nedostupnej krajine.


Ženy trpia aj vo vojensky konvenčnom zmysle: mnohé vzali do rúk zbrane, prípadne zabezpečujú armádnu logistiku. Tvoria až 17 % ukrajinskej armády, čo je jedno z najvyšších percent v Európe. Napriek tomu, že je Dmytrieva pacifistka, prechováva voči nim obdiv. Zároveň je nahnevaná na britské feministky, ktoré viedli kampaň proti tomu, aby Británia posielala zbrane na Ukrajinu v domnení, že sa tým zastaví eskalácia konfliktu. „Možno si neuvedomujú, že ak nás Rusko ovládne, ženským právam u nás odzvonilo,“ varuje aktivistka. Chápe síce túžbu týchto žien po mieri, ale myslí si, že je „dosť nemiestna“.


Nebezpečenstvo hrozí aj utečenkám. Hrozbou sú nielen rôzni „dobrodinci“, ktorí ženám ponúkajú bezplatný odvoz a ubytovanie, ale aj organizované gangy. Na ukrajinsko-poľských hraniciach a v Nemecku sa už vyskytlo niekoľko prípadov, keď pasáci z utečeneckých táborov uniesli „mladé čerstvučké Ukrajinky“. Zvýšené riziko si uvedomuje aj Fernand Cohen z dobrovoľníckej skupiny Záchranári bez hraníc, ktorá pôsobí na ukrajinsko-poľskej hranici: „[Boli] ako malý dav. Hľadali ženy s veľmi malými deťmi, zvyčajne krásne ženy. Videli sme niekoľko takýchto prípadov... Polícia nedokáže čeliť prílevu ľudí, to nedokáže nikto,“ povedal. Poľská vláda medzičasom prijala novelu zákona, podľa ktorej sa zvýšil minimálny trest za obchodovanie s ľuďmi z 3 na 10 rokov a maximálny trest odňatia slobody za sexuálne obchodovanie s deťmi z 10 na 25 rokov.


Snímka.PNG


Na slovenskom hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom musia ľudia, ktorí ponúkajú odvoz, predložiť svoj občiansky preukaz a evidenčné číslo auta (donedávna sa odvozy zabezpečovali celkom nekontrolovane). Preveriť každého vraj nie je možné, no na hraniciach pracuje jednotka pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá zasahuje v podozrivých prípadoch. V dočasnom utečeneckom tábore neďaleko hraníc, ktorý spravujú slovenské orgány, nepovoľujú ad hoc prepravu ľudí z miesta. Pre zvýšenie bezpečnosti by bolo podľa nás na zváženie rozdávať utečenkám v hotspotoch slzné spreje.


Ohrozené sú aj ženy, ktorým sa darí dostať do cieľovej stanice strastiplnej cesty. V Čechách sa na internete začínajú objavovať inzeráty, ktoré rátajú s protislužbou: „V rodinnom dome kilometer severovýchodne od Prahy ubytujem milú slobodnú ženu alebo matku s dieťaťom zadarmo, prípadne za výpomoc s domácimi prácami a občasné stráženie detí“. Na Facebooku dokonca vznikla skupina na pomoc utečenkám, ktorá má v popise uvedené toto: „Určite existujú Ukrajinky, ktoré by sa rady zoznámili s českým mužom ako partnerom. A na druhej strane sa určite nájde veľa slobodných mužov, ktorí majú zázemie a chceli by ženskú ruku v domácnosti“. Aké jednoduché: nasťahovať, zapriahnuť do práce a potom sa rovno zobrať. Niektorí to napíšu natvrdo a ubytovanie ponúknu len žene, ktorá je „slobodná, štíhla, pekná, zdravá, inteligentná, vzdelaná, dobrá a slobodná, vysoká 165 až 175 centimetrov, bez potomkov, do 30 rokov, ktorá prišla do Českej republiky sama.“


VLC920faa_Snmekobrazovky2022_03_09101331.jpg


VLC920fac_Snmekobrazovky2022_03_09101520.jpg


Západné krajiny, ktoré sa angažujú v oblasti rodovej rovnosti a práv žien, napríklad Švédsko, Fínsko, Kanada Francúzsko či Španielsko, zatiaľ hlboké rodovo podmienené škody spôsobené vojnou príliš nespomínajú. Pozornosť sústreďujú predovšetkým na zvýšenie dodávok zbraní a hospodárske sankcie. Je preto potrebné, aby sa začalo o prevencii rodovo podmieneného násilia a vykorisťovania, jeho trestnoprávnych následkoch a odškodňovaní obetí konečne diskutovať.


ZDROJE:

https://unherd.com/2022/03/how-ukrainian-women-will-suffer/

https://www.ynetnews.com/magazine/article/bycadch115

https://www.theguardian.com/global-development/2022/mar/12/children-going-missing-amid-chaos-at-ukraine-border-report-aid-groups-refugees

https://www.france24.com/en/europe/20220312-concern-grows-over-traffickers-targeting-vulnerable-ukrainian-refugees

https://nypost.com/2022/03/04/ukrainian-woman-svetlana-zorina-claims-russian-troops-raping-women-in-occupied-city-of-kherson/

https://www.dw.com/en/german-police-warn-ukraine-refugees-of-human-traffickers/a-61086922