FEMINISTKY.SK

„Zomrel mi ďalší priateľ. Smútia za ním ako za hrdinom. Počas svojho života nikdy neurobil coming out a jeho partner zostal pre spoločnosť inkognito,“ napísal prednedávnom ukrajinský vojak Viktor Pylypenko s prezývkou „Francúz“, ktorý ako jeden z prvých vojakov urobil verejný coming out. „Jediné, čo môžeme v tomto prípade urobiť, je vzdať úctu človeku, ktorého meno vám teraz ani nemôžem povedať (nie je to hrozné?), a urobiť všetko pre to, aby v slobodnej Ukrajine už nebola takáto hanebná diskriminácia... Ak sa uzákoni právo na manželstvo, LGBT+ chlapci a dievčatá budú môcť bezpečne predložiť príslušné dokumenty svojim jednotkám a žiadny homofóbny veliteľ nebude môcť ignorovať ich práva ani práva ich partnerov*iek. A hrdinovia ako spomínaný zosnulý nebudú nútení žiť život v skrytosti, pozbavení rovných práv počas svojho života, a po ich smrti nebudú musieť trpieť ani ich blízki,“ dodáva Pylypenko.

Takýchto príbehov je na facebookovej stránke komunity „LGBT vojaci a jej spojenci“ veľa. Podľa Viktora Pylypenka sa k LGBT+ komunite otvorene hlási len stovka osôb pôsobiacich v armáde. LGBT+ ľudia na Ukrajine nevychádzajú „zo skrine“ a o osobnom živote nehovoria pre odmietavý postoj veľkej časti spoločnosti. Výsledkom je, že ich zväzky zostávajú nechránené: nemajú prístup k ťažko zranenej partnerke alebo partnerovi ležiacemu na urgente a žiadne práva v prípade úmrtia blízkej osoby. A predovšetkým, nemajú prístup k bežnej ľudskej dôstojnosti.

Nie je prekvapivé, že o registrovaných partnerstvách sa na Ukrajine diskutuje aj v čase vojny. Zástancovia*kyne návrhu zákona č. 9103 od marca žiadajú o možnosť navštíviť blízkeho človeka v intenzívnej starostlivosti bez príbuzenského vzťahu či o právo kontaktovať príslušné zložky v prípade zmiznutia osoby. Namiesto toho odporcovia*ky dokumentu skloňujú „kresťanskú kultúru“, tradičné rodinné hodnoty a údajné porušenie ústavy, ak sa tento návrh stane zákonom.

Diskusie prebiehajú už roky

Zámer zaviesť partnerstvá pre rôznopohlavné i rovnakopohlavné páry je už od novembra 2015 súčasťou ukrajinskej Národnej stratégie ľudských práv (ide o vládne nariadenie č. 1393-r). Konkrétny návrh zákona mal vzniknúť v rámci uskutočňovania noriem pre Zmluvu o pristúpení do EÚ do konca roka 2017. Roky však táto otázka stála na druhej koľaji.

Záujem o ňu opätovne vzbudila začiatkom leta 2022 petícia prezidentovi Ukrajiny za legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V pomerne krátkom čase získala vyše 28 000 hlasov (potrebných bolo 25 000), takže Volodymyr Zelenskyj musel reagovať. Ukrajinská ústava podľa neho nestanovuje alternatívne formy manželstva a vo vojnovom stave ju nemožno meniť. Uzákoniť právo občanov a občaniek na manželstvo osôb rovnakého pohlavia teda Zelenskyj vylúčil. Kabinet ministrov však poveril preskúmaním možnosti legalizácie „civilných partnerstiev“, keďže „prijať opatrenia na zabezpečenie práv a slobôd človeka a občana v súlade s článkom 116 Ústavy Ukrajiny je priamou zodpovednosťou vlády“.

Druhým dôležitým krokom k prijatiu návrhu zákona o registrovanom partnerstve boli rokovania o členstve Ukrajiny v EÚ. „Je pravda, že príslušnú legislatívu od nás požadujú naši západní spojenci, ale mňa k zaregistrovaniu návrhu zákona motivovala niečo iné – stretávam sa a komunikujem s LGBT vojakmi a vojačkami, načúvam ich problémom. Som presvedčená, že ako spoločnosť musíme napraviť veľkú nespravodlivosť, keď niektorí občania majú menej práv ako iní,“ vyhlásila autorka legislatívnej iniciatívy, poslankyňa Inna Sovsun.

Odpor voči iniciatíve

Právo na registrované partnerstvo si budú môcť uplatniť všetci – vojaci aj civilné obyvateľstvo, páry rovnakého aj odlišného pohlavia. Rade cirkví sa to však nepozdáva a postavila sa proti iniciatíve. Svätá synoda vo svojom vyhlásení „zdôraznila neprípustnosť návrhu zákona č. 9103 o inštitúte registrovaných partnerstiev, pretože je v rozpore s prirodzeným, Bohom stanoveným právom, porušuje Ústavu Ukrajiny o definícii manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, predstavuje hrozbu pre verejnú morálku, najmä pre mravné a psychické zdravie detí a ich právo na výchovu v rodine stvorenej na základe manželstva muža a ženy, a zhorší demografickú situáciu v Ukrajine“.

Mychajlo Ševčenko, riaditeľ Asociácie sexuológov a sexuoterapeutov Ukrajiny a výkonný riaditeľ Národného inštitútu sexuológie a sexuálneho zdravia, však tvrdí, že „dnes sú tu nové skutočnosti a tie diktujú nové pravidlá. Štát nastolil kurz aktívnej európskej integrácie a v Európe spoločnosť a úrady pomerne aktívne podporujú zmeny, ktoré smerujú k podpore netradičných zväzkov. Ukrajina sa musí rozhodnúť,“ povedal.

Podporovatelia a podporovateľky návrhu sú unavené neustálym vysvetľovaním, že nejde o iniciatívu šitú na komunitu LGBT+. Anna Baru, vedúca ľvovskej pobočky hnutia Demokratická sekera, napríklad uvádza nasledujúce príbehy: „Dievča odišlo z okupácie. Jej rodičia tam zostali. Pracuje a prenajíma si byt s kamarátkou. Dostane sa pod delostreleckú paľbu. Bola vážne zranená a je na JIS-ke. Nikto ju však nesmie navštíviť, pretože nie sú rodinní príslušníci. Kto môže prijímať lekárske rozhodnutia? Kto môže rozhodnúť o platbách? Kamarátka je na to pripravená... Alebo taký osirený vojak. Nemá žiadny romantický vzťah. Ak ho zrania alebo zabijú, kto identifikuje telo, kto usporiada pohreb, kto sa oňho postará v nemocnici alebo počas rehabilitácie? Jeho bojoví pobratimovia sú na to pripravení.“

Argumenty za prijatie návrhu a skúsenosti z iných krajín

Registrované partnerstvá sú pre prívržencov*kyne „tradičných hodnôt“ nočnou morou. Návrh zákona č. 9103 považujú za odrazový mostík k manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Neberú pritom do úvahy niekoľko faktorov.

Po prvé, návrh zákona sa netýka len romantických vzťahov. To znamená, že v prípade uzákonenia civilných partnerstiev budú môcť uzavrieť zväzok nielen LGBT+ páry alebo páry vo všeobecnosti, ale napríklad aj družky v neskorom veku, ktoré spolu žijú bez detí alebo manželov. Registrované partnerstvo im okrem iného umožní riešiť otázky dedenia.

Po druhé, hoci sa občianske partnerstvá často považujú za medzistupeň, po ktorom sa štát rozhodne legalizovať manželstvo osôb rovnakého pohlavia, skúsenosti zo západných krajín ukazujú, že medzi týmito udalosťami môže uplynúť i desať rokov. Napríklad Nemecko povolilo partnerstvá osôb rovnakého pohlavia v roku 2001 a manželstvo takýchto osôb legalizovalo až v roku 2017.

Treba poznamenať, že krajiny, ktoré legalizovali manželstvá osôb rovnakého pohlavia, tak urobili s vysokou podporou verejnosti. Napríklad legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia vo Švajčiarsku podporilo pred tromi rokmi až 82 % tamojšej populácie.

Na Ukrajine síce miera tolerancie voči LGBT+ osobám v posledných rokoch rastie, no takou vysokou podporou sa pochváliť nemôže. Podľa celoukrajinského prieskumu „Vnímanie LGBT ľudí a ich práv v Ukrajine“, ktorý v máji minulého roka uskutočnil Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút, má 58 % respondentstva pozitívny alebo ľahostajný postoj k LGBT+ ľuďom. Podiel radikálnych odporcov*kýň uznania ich práv sa znížil len o 4-5 %.

Uvidíme, akou cestou sa Ukrajina vyberie. No už to, že vo vojnou zmietanej krajine prebieha tento typ diskusie, je viac ako totálna nečinnosť slovenských zákonodarcov, ktorí ignorujú pribúdajúce útoky na kvír osoby. Zdá sa, že ich postoj je odrazom spoločenských nálad.

ZDROJ:

https://www.unian.ua/society/ne-tilki-dlya-odnostatevih-par-chomu-reyestrovani-partnerstva-na-chasi-same-zaraz-12208305.html

https://zaborona.com/zakonoproyekt-pro-oreyestrovane-partnerstvo-vzhe-u-radi-najvazhlyvishi-poyinty/

https://gay.org.ua/za-reiestrovane-partnerstvo/

https://www.facebook.com/lgbtiqmilitary/