FEMINISTKY.SK

„Vyrastala v Maďarsku ako dcéra mäsiara. Rozhodla sa, že chce byť vedkyňou, hoci nikdy žiadnu nestretla. Ako dvadsaťročná sa presťahovala do Spojených štátov, no za celé desaťročia si nenašla trvalú pracovnú pozíciu – namiesto toho sa pohybovala na okraji akademickej obce.“

Takto opisujú The New York Times Katalin Karikó (66), priekopníčku v oblasti vývoja vakcíny proti ochoreniu COVID-19. S doktorom Drewom Weissmanom z Pensylvánskej univerzity navrhla princíp fungovania vakcín, ktoré dnes vyrábajú Pfizer-BioNTech a Moderna.

Vyrastala v malom maďarskom meste Kisújszállás. Získala doktorát na univerzite v Szegede a ako postdoktorandka pôsobila v Centre pre biologický výskum. V roku 1985, keď sa univerzitnému výskumnému programu minuli peniaze, sa Katalin, jej manžel a dvojročná dcéra Susan, presťahovali do Filadelfie. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa jej podarilo získať miesto vedeckej asistentky na Pensylvánskej univerzite. Nešlo o stálu pozíciu: Katalin sa spoliehala na granty, ktoré však neprichádzali.

Oblasť jej výskumu a technológia, ktorú sa rozhodla vyvinúť, sa vymykala zaužívaným biochemickým postupom. Katalin skúmala mediátorovú RNA alebo mRNA, teda nukleovú kyselinu, ktorá prenáša pokyny z DNA do mechanizmov na výrobu bunkových proteínov. Bola presvedčená, že mRNA sa dá použiť na inštruovanie buniek tak, aby si vyrábali svoje vlastné „lieky“, vrátane vakcín. Predstavy doktorky Karikó o mRNA boli neortodoxné a do veľkej miery založené na predvídaní. „Väčšina ľudí sa nám smiala,“ povedal jej vedecký spolupracovník doktor Barnathan.

Prístroj, ktorý používali na sledovanie rádioaktívnej molekuly, začal jedného dňa chrliť dáta. Detektor totiž zaznamenal, že bunky začali produkovať nové proteíny. V tej chvíli výskumník a výskumníčka vedeli, že mRNA možno použiť na nasmerovanie akejkoľvek bunky na výrobu ľubovoľného proteínu. „Cítila som sa ako boh,“ spomína Katalin. Objav ponúkal nevídané možnosti, napríklad by sa mohol používať na zlepšenie funkcie ciev pri bypasse srdca či na predĺženie životnosti ľudských buniek.

Katalinina pozícia na univerzite v Pensylvánii napriek tomu ostávala neistá. Presúvala sa z laboratória do laboratória a nikdy nezarobila viac ako 60 tisíc dolárov ročne. Bola odkázaná na granty, ktoré takmer nikdy nezískala. Prednosť dostávali bežné a konvenčne zamerané projekty.

Po odchode doktora Barnathana z pracoviska zostala Katalin bez laboratória a finančnej podpory. „Očakávali, že skončím,“ povedala. Nasledovalo tápavé obdobie, počas ktorého nenachádzala príležitosť na rozvoj svojho výskumu. Všetko zmenilo nečakané stretnutie s doktorom Weissmanom. Ten sa zaoberal výskumom vakcíny proti vírusu HIV. Počas krátkeho rozhovoru mu povedala: „Skúmam RNA – z mRNA dokážem vyrobiť čokoľvek.“

Výsledok ich bádania bol prevratný. Naznačoval, že mRNA možno použiť na zmenu funkcií buniek bez vyvolania reakcie imunitného systému. Horúčkovito sa pustili do písania grantov. Popredné vedecké časopisy však ich prácu odmietli. Ich zistenia si nakoniec všimli dve biotechnologické spoločnosti: Moderna v Spojených štátoch a BioNTech v Nemecku. Pfizer spolupracuje s BioNTechom na vakcínach proti chrípke od roku 2018 a financuje laboratórium doktora Weissmana.

A potom prišiel koronavírus. Keď prišli prvé výsledky štúdie Pfizer-BioNTech, Katalin jasala od radosti a vraj zjedla celú škatuľu sladkostí. Dôvod dnes dobre poznáme.

Ak sa ľudstvu podarí eliminovať COVID-19, nebude to zásahom vyššej moci alebo preto, že si to prajú sestričky s gitarou, ale preto, že existujú vedkyne a vedci ako Katalin Karikó.

ZDROJ:
https://www.nytimes.com/.../coronavirus-mrna-kariko.html