FEMINISTKY.SK

„V ten deň sme trénovali na ihrisku. Vybrali nás, aby sme hrali na majstrovstvách Stredoázijskej futbalovej asociácie žien do 23 rokov v Tadžikistane, a potom zrazu všade naokolo, 100 metrov od nás, zazneli výbuchy bômb, dym, ľudia kričali, matky utekali. Nevedeli sme, čo sa deje,“ spomína si na tragické udalosti spred pár mesiacov hráčka afganského rozvojového tímu Fatemah Baratean. So spoluhráčkami hneď vedeli, že sa práve skončil ich posledný tréning. Taliban prevzal kontrolu nad krajinou a tímu nezostávalo nič iné, len spraviť si spomienkové selfíčko.

Trvalo 20 hodín, kým sa futbalové ženstvo spolu s rodinami dostalo do hlavného mesta, pričom za organizáciu dopravy zaplatil vodič, príbuzný jednej z hráčok. Ten schoval ich doklady a ženy sa rozdelili do menších skupín. Z krajiny sa však nedostali. Keď v autobuse čakali na odchod, ozval sa výbuch pri vstupe na kábulské letisko, ktorý zabil vyše 180 ľudí. Skupina sa musela otočiť.

Istý čas žili v utajení. Myšlienky na útek z Afganistanu sa hráčky odmietali vzdať. Najťažšie vraj bolo presvedčiť rodiny, aby nechali celý svoj život za sebou a aby im „ako svojim dcéram dôverovali”.

Napriek snahe Talibanu vykresliť sa pred svetom v ľúbivom svetle sa zmena k horšiemu prejavila okamžite. „Pre dievčatá sa všetko, vzdelávanie, práca, zastavilo. Boli sme športovkyne, báli sme sa o svoju budúcnosť. Prvýkrát sme videli Taliban na uliciach. Bolo to naozaj desivé,“ hovorí Baratean.

Spočiatku hrávali vonku. Čoskoro však přišli vyhrážky od Talibanu. Nevzdali sa, podarilo sa im nájsť bezpečné a skryté miesto, kde mohli pokračovať v tréningu. Tlak sa však stupňoval. Ich rodiny čelili útokom a otcov futbalistiek za podporu svojich dcér častovali označeniami ako „nepraví muži“ či „ľudia bez cti“. Samotné hráčky vnímalo okolie ako „zlé Západniarky“. Hovorilo sa, že futbal môže aj za ich zlé známky v škole.

Fungovali podľa prísnych pravidiel. „Keď sme sa presúvali zo školy na štadión, bolo to načasované tak, že žiadni muži nesmeli dovnútra a dvere boli zamknuté,“ spomína si jedna hráčka. Pri odchode zo štadióna čelili posmeškom a urážkam. Muži ich obťažovali slovne, ale hráčkam hrozili aj fyzické útoky. Nevšímali si to. „Futbalom sme sa snažili inšpirovať aj ostatných, podarilo sa nám komunite a rodinám ukázať ženy ako silné osobnosti. Odkazovali sme im tak, že stále môžu byť zahalené, vyznávať náboženstvo i hrať futbal. Je to pozitívne posolstvo,“ vysvetľuje futbalistka Sabreyah Nowrozi.

Nakoniec dostali správu, že dostali dočasné pakistanské víza, len musia prekročiť hranice. Cesta cez početné kontrolné stanovištia Talibanu trvala sedem hodín. „Ženy nútili, aby si zakrývali tvár; ak mali šatku trochu spustenú, bili nás vodidlami,“ spomína Baratean. Rozdeľovali ich, bili a keď videli list od futbalovej federácie, začali na nich kričať a pýtali sa, či sú futbalistky. „Ak sa odtiaľto nedostanete, zabijeme vás. Tu nemáte šancu zostať nažive, neprijmeme vás tu, tu pre vás nie je miesto,“ vyhrážali sa im.

Podarilo sa im to. „Cítili sme sa ako vták, ktorý ušiel z klietky,“ hovorí Nowrozi. Aj v Pakistane im však hrozilo nebezpečenstvo, keďže Taliban sa nachádza aj tam. Keď Spojené kráľovstvo súhlasilo s prijatím celého dorasteneckého tímu s rodinami, odľahlo im. Podľa britskej tlačovej agentúry PA ich do Spojeného kráľovstva evakuovali letom, ktorý financovala Kim Kardashian.

Hráčky majú z nového života, ktorý sa začal v novembri minulého roka, zmiešané pocity. „Všetko sme nechali za sebou. Ale máme naše poslanie a dali sme si samy sebe sľub, že chceme investovať do seba, študovať, pracovať, aktívne sa zapájať a inšpirovať ženy a dievčatá a byť príkladom pre ostatných. Stratili sme všetko, ale chceme posmeliť ostatných a vyslať odkaz ostatným ženám v Afganistane,“ vyhlásili futbalistky.

V krajine medzitým vládne teror. Ozbrojenci Talibanu nedávno zaútočili na aktivistky za práva žien zo skupiny „Hľadačky spravodlivosti“. Násilím sa dobíjali do ich domov a ženy surovo zbili. Šlo o odplatu za sériu nedávnych kábulských protestov. Príspevky vydesených aktivistiek, ktoré na sociálne siete vešali volania o pomoc a videá z miest činu, označili teroristi za vykonštruovanú drámu.

„Je zrejmé, že Taliban zintenzívňuje svoje útoky na občiansky priestor, a konkrétne na ženy, ktoré sú jeho priekopníčkami,“ uviedla Šaharzád Akbar, predsedníčka Afganskej nezávislej komisie pre ľudské práva.

Heather Barr, zástupkyňa riaditeľky ženskej divízie organizácie Human Rights Watch, tvrdí, že reakcia Talibanu je prejavom strachu. „Možno je ťažké pochopiť, prečo by Taliban tak násilne reagoval na 25 žien stojacich a pokojne protestujúcich na chodníku. Ich obavy však dávajú zmysel, keď vidíte, aké silné a odvážne sú tieto ženy, ktoré opakovane vystupujú aj napriek stupňujúcemu sa násiliu,“ povedala Barr.

Veľa sily Afgankám. Tým v centre krutovlády, aj tým, ktorým sa podarilo uniknúť.

ZDROJE:

https://www.theguardian.com/football/2021/dec/10/female-afghan-footballers-remarkable-escape-to-uk?

https://www.theguardian.com/global-development/2022/jan/20/taliban-arrest-afghan-womens-rights-activist-witness-says?