FEMINISTKY.SK

Imunizácia svetovej populácie proti Covidu sa vlečie. Kým sa bohaté krajiny predbiehajú v počtoch zaočkovaných, len menej ako 9 percent obyvateľstva v nízkopríjmových oblastiach dostalo prvú dávku vakcíny. Nerovnosť v distribúcii očkovacích látok vyvolala veľké rozhorčenie a spôsobila mnoho úmrtí. „Každý hovorí o spravodlivosti, ale nikto nič nerobí,“ komentovala túto situáciu mikrobiologička a spoluautorka novej bezpatentovej vakcíny na Covid María Elena Bottazzi.

Výsledkom práce 56-ročnej vedkyne, ktorá vedie s doktorom Petrom Hotezom tím v centre pre vývoj vakcín Texaskej detskej nemocnice v Houstone, je dostupná a lacná očkovacia látka „zadarmo pre všetkých", ako zvykne Bottazzi hovoriť. „Peter a ja sa snažíme byť prospešní pre ľudí, a preto sme vytvorili vakcínu pre najchudobnejšie komunity na svete. Tím, ktorý sme dali dokopy, spája rovnaký záujem o podporu verejného zdravotníctva,“ povedala vedkyňa. K snahe sprístupniť vakcínu tým, ktorí na ňu v súčasnosti nedosiahnu, ju priviedla aj osobná skúsenosť. „Som Stredoameričanka a neziskovými projektmi chcem splatiť aspoň trochu z toho, čo mi Honduras dal,“ vysvetľuje Bottazzi.

Vyvíjať a vyrábať lacné a trvanlivé vakcíny, ktoré by prispeli k celosvetovému zdraviu, bolo poslaním Bottazzi a jej tímu aj pred pandémiou. Pred takmer dvoma dekádami začali pracovať napríklad na vakcíne proti predchodcom Covidu, teda proti SARS a MERS. Tím pracoval, kým mu nedošli financie. Vďaka predošlým zisteniam tak pri vývoji vakcíny na Covid mali na čom stavať. Malej skupine vedcov a vedkýň však práca trvala dlhšie ako početným tímom vo veľkých laboratóriách. Navyše, skupina z Houstonu nezískala dostatočnú podporu ani zo strany vlády, ani súkromných spoločností. Hotez to vysvetľuje tým, že „ľudia boli takí zameraní na inovácie, že nikomu nenapadlo, žeby sme možno mohli použiť lacnú trvanlivú ľahko použiteľnú vakcínu, ktorou sa dá zaočkovať celý svet.“ Tím hnala vpred obava, že projekty nadnárodných spoločností nepokryjú dopyt po očkovacej látke v chudobných častiach sveta.

Corbevax je založený na rekombinantnom proteíne, teda na tradičnej technológii, ktorá sa už desaťročia používa napr. pri vakcínach proti hepatitíde B a čiernemu kašľu. Látka s podielom vírusových proteínov aktivuje imunitnú odpoveď organizmu bez toho, aby spôsobila ochorenie. Spoľahlivosť vakcíny potvrdili aj dve klinické štúdie, podľa ktorých je Corbevax na vyše 90 % účinný proti pôvodnému kmeňu Covid a na vyše 80 % pri variante delta. „Je to oveľa lacnejší proces ako technológia mRNA, ktorú použili spoločnosti Pfizer alebo Moderna. Vybrali sme si najviac škálovateľnú, reprodukovateľnú a stabilnú metódu,“ vysvetlila Bottazzi.

Záujem o túto technológiu prejavila spoločnosť Biological E, veľký výrobca vakcín v Indii, ktorá podporila vývoj vakcíny. Nepatentovaná látka tak minulý mesiac získala mimoriadne povolenie na používanie v Indii. Na rade sú rokovania s ďalšími krajinami, napríklad s Indonéziou a Bangladéšom. Ako hovorí Bottazzi, ide im predovšetkým o „uzatváranie transparentných aliancií, bez patentov, s partnermi, ktorí majú rovnaký pohľad na vec ako my, aj keď je to ťažké a trvá nám to trochu dlhšie.“ Akákoľvek vláda alebo spoločnosť, ktorá o Corbevax prejaví záujem, dostane od tímu Bottazzi štartovaciu súpravu na spustenie výroby. Dávky, ktoré vyrobil jej tím, stoja len zlomok z ceny komerčných vakcín (jedna dávka vychádza odhadom na 2 až 3 doláre).

Keď sa výskumníčky Bottazzi v jednom rozhovore pýtali, čo si myslí o miliónových ziskoch spoločností Pfizer a Moderna, povedala toto: „Medzinárodné spoločnosti sa musia zodpovedať svojim akcionárom, ale v kontexte celosvetovej núdzovej situácie je zrejme potrebné byť trochu altruistickejší. Vývojom týchto vakcín veľmi pomohli, ale treba si uvedomiť, že dostali obrovské verejné dotácie. V USA boli týmto spoločnostiam v rámci operácie Warp Speed pridelené stovky miliónov dolárov. Mali by byť altruistickejšie, keď počítajú svoje zisky a pracujú na tom, ako zlepšiť globálnu dostupnosť pre verejnosť. Nakoniec sú to občania, ktorí prispievajú svojimi daňami, aby vláda USA mohla týmto spoločnostiam poskytovať dotácie. Sú to verejné peniaze a hovoríme o núdzovej situácii v dôsledku globálnej pandémie.“

Nečudo, že jedna z nominácií na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier pripadla práve tejto latinskoamerickej vedkyni.

Prečítajte si aj text o vývojárke mRNA vakcíny Katalin Karikó: https://feministky.sk/vakcína-nedocenenej-vedkyne-zachraňuje-svet

ZDROJE:

https://www.nbcnews.com/news/latino/latina-scientist-co-created-new-covid-vaccine-nominated-nobel-peace-pr-rcna15173?

https://www.npr.org/sections/goatsandsoda/2022/01/05/1070046189/a-texas-team-comes-up-with-a-covid-vaccine-that-could-be-a-global-game-changer

https://english.elpais.com/usa/2022-01-12/creator-of-patent-free-covid-19-vaccine-multinationals-should-be-more-altruistic-when-calculating-their-profits.html

https://www.houstonpublicmedia.org/articles/news/health-science/2022/02/10/418831/from-obscurity-to-a-nobel-prize-nomination-houston-scientists-acclaimed-for-their-patent-free-covid-19-vaccine/