FEMINISTKY.SK

Vojna vo vojne
March 27th, 2022
Snímka.PNG

Ak sa ako transrodová žena snažíte štandardným spôsobom utiecť z Ukrajiny, nedostanete sa ďalej ako po hranice. Ide vám pritom o veľa.


Už pred okupáciou transrodové osoby na Ukrajine hovorili, že ich život nestojí za to, aby ho žili. Dlhodobo čelia útokom predovšetkým zo strany konzervatívnych a krajne pravicových skupín. Pravoslávna cirkev považuje homosexualitu za hriech a neexistujú žiadne antidiskriminačné zákony na ochranu LGBTQ+ ľudí. Len necelý mesiac pred vojnou došlo k útoku na komunitné LGBTQ centrum v Charkove, ktoré nenávistná skupina sprznila odstrašujúcimi odkazmi a vyhrážkami zabitím. V krajine nie sú povolené homosexuálne manželstvá (treba však dodať, že možnosť právne legalizovať partnerstvo poskytovala prinajmenšom do vojny iniciatíva Love Unit a v istom ohľade majú ukrajinské homosexuálne páry lepšie možnosti ako tie slovenské).


Okupácia zo strany Ruska môže predstavovať ešte väčšie nebezpečenstvo. Ruská Duma roku 2013 schválila zákon o „homosexuálnej propagande“, podľa ktorého je propagácia práv homosexuálov a lesieb nezákonná. Prezident Vladimir Putin označil rodovú fluiditu za „zločin proti ľudskosti“. Transrodovým ľuďom hrozia zo strany agresora masívne perzekúcie.


Súčasný stav dramaticky zhoršil životy transrodových osôb, ktoré zostávajú na okupovanom území, tých, ktoré sa z neho pokúšajú utiecť a, bohužiaľ aj tých, ktorým sa to podarí. Veľká časť ukrajinskej populácie sa ich štíti natoľko, že ich odmieta pustiť do bezpečia krytov. Keď sa transrodové ženy snažia prekročiť hranice, hraničiari posielajú ich do vojny. A na ružiach nemajú ustlané ani po tom, čo narazia na homofóbnu politiku hostiteľských krajín.


***


Keď jej cudzie ruky prehľadávali telo a chytali vlasy, aby zistili, či nemá parochňu, pocítila Judis strach a zúfalstvo. „Ukrajinskí pohraničiari vás vyzliekajú a dotýkajú sa vás všade... Na ich tvárach vidíte, že sa pýtajú ‚čo ste zač?', akoby ste boli nejaké zviera alebo niečo podobné,“ hovorí transrodová utečenka zo Svatova v Luhanskej oblasti, ktorú kontrolujú Moskvou podporovaní separatisti. Pred tým, ako jej rodné mesto obsadili ruské sily, Judis utiekla do Kyjeva.


Ženou je Judis aj podľa svojho rodného listu. Z právneho hľadiska jej teda nič nebráni zaradiť sa do radu tisícov žien a prekročiť ukrajinské hranice. Napriek tomu sa na priechode ponižujúcim spôsobom dozvedá, že je muž a jej úlohou je zostať a brániť vlasť. „Potom mi jeden zo strážnikov povedal: ‚Ste chlap, tak vypadnite' a povedal mi, že mám byť vďačná, že nezavolali políciu, hoci mám právne platný doklad, v ktorom je uvedené, že som žena,“ vysvetľuje Judis.


Alica, 24-ročná transrodová žena z Brovarov neďaleko Kyjeva, má podobnú skúsenosť. Spolu s 21-ročnou Helenou, ktorá sa identifikuje ako nebinárna osoba, ju pri pokuse o prechod do Poľska zastavili. „Zaviedli nás do budovy neďaleko hraničného priechodu,“ rozpráva Alice. „V miestnosti boli traja policajti. Povedali nám, aby sme si vyzliekli bundy. Skontrolovali nám ruky, paže, skontrolovali mi krk, či nemám ohryzok. Dotýkali sa mi pŕs. Po prehliadke nám pohraničníci povedali, že sme muži. Snažili sme sa im vysvetliť našu situáciu, ale nezaujímalo ich to.“


***


Keď ruská armáda začala ostreľovať ukrajinské mestá, ukrajinská vláda nariadila úradom, aby na hraniciach uznávali akékoľvek osvedčenie alebo doklad totožnosti. Pohraničná stráž však napriek tomu bráni v odchode aj ľuďom s platným certifikátom, ktorý odráža ich nové pohlavie. Nehovoriac o tom, že o útek sa pokúša množstvo osôb v procese tranzície bez dokladu o zmenenom pohlaví. Od roku 2017 síce Ukrajina právne uznáva transrodové osoby, ale najprv ich podrobuje rozsiahlemu psychiatrickému pozorovaniu a zdĺhavému byrokratickému procesu. Množstvo ľudí táto tortúra odradila natoľko, že formálne o zmenu svojho statusu ani nežiadalo.


Ľudskoprávne skupiny transrodovým osobám dokonca odporučili, aby „svoj občiansky preukaz stratili “. Rady znejú napríklad takto: „Ak ste trans žena s písmenom ‚M' v pase alebo ste rodovo nekonformná žena s písmenom ‚M', odporúčame vám, aby ste skôr, ako budete hovoriť s ukrajinskými úradníkmi, svoj občiansky alebo pas radšej ‚stratili'. Preukaz si schovajte do fľaše s vodou alebo do topánky. Ak vás zastavia, môžete jednoducho povedať, že nie ste z Ukrajiny, môžete povedať, že tu študujete alebo ste boli len na návšteve. Bez preukazu totožnosti vás pošlú do dlhého radu cudzincov, ale potom sa budete rozprávať s úradníkmi z pohraničných štátov, kde už môžete predložiť svoj preukaz totožnosti. Toto fungovalo v 100 percentách prípadov.“ Manuál pokračuje nasledovne: „Ak ste transsexuál a máte v občianskom preukaze písmeno ‚F', pripravte sa na to, že vás ukrajinské úrady budú manipulovať. Povedia vám: ‚Ak ste skutočný muž, bojujte za svoju krajinu'. Toto sa, bohužiaľ, naozaj stáva bežne."


Zi-Faamelu-Trans-woman-not-allowed-to-leave-Ukraine.jpg


Transrodové osoby, ktorým sa napriek všetkému podarí prejsť za hranice, čelia ďalším problémom. Pobyt v zahraničí neznamená automaticky bezpečie a rovný prístup. Krajiny ako Poľsko alebo Maďarsko ich vítajú všelijako, len nie s otvorenou náručou. „LGBT osoby počas katastrofy na Ukrajine, podobne ako v iných humanitárnych krízach, čelia výslovným nástrahám," uvádza Human Rights Watch v tlačovej správe. Môžu ich vylúčiť z programov pomoci napr. v dôsledku toho, že ich domácnosť nezodpovedá definícii rodiny. „Musíme si vybrať medzi domovinou, v ktorej sme sa naučili chodiť, a úplne cudzím miestom, kde nás možno čaká ešte väčšie vylúčenie a ohrozenie/existenčná hrozba,“ vysvetlila jedna osoba, ktorá zvažuje útek.


Diskriminácia transrodových osôb, ale aj ľudí inej farby pleti, je ďalšou vojnou vo veľkej prebiehajúcej vojne. Zlé zaobchádzanie s týmito ľuďmi sa už začína používa ako argument v neprospech podpory okupovanej krajiny. To je však argumentačná pasca. Ak totiž Ukrajina ako štát vojnu prehrá, prehrajú všetci a LGBT ľudí čaká ešte väčšie utrpenie. Vojnu treba vybojovať na oboch frontoch. Je preto dôležité otvorene kritizovať diskrimináciu a šikanu ľudí vybočujúcich z radu a dožadovať sa prevencie a nápravy na najvyšších miestach. Tam sa teraz síce rieši prežitie krajiny ako takej, ale je čas prijímať aj ďalšie rozhodnutia. Prvým krokom je vydať usmernenie pre pohraničnú stráž a umožniť transrodovým osobám odchod do cudziny.


V tejto súvislosti odporúčame „Denník ze sklepa“, ktorý si písal Ruslan Nijazov pre útekom z Charkova.


ZDROJE:

https://www.theguardian.com/global-development/2022/mar/22/i-will-not-be-held-prisoner-the-trans-women-turned-back-at-ukraines-borders

https://news.trust.org/item/20220304182133-8fjhu

https://www.vice.com/en/article/akvyxz/ukraine-war-trans-people-lgbtq

https://thealike.com/blog/after-fleeing-ukraine-lgbtq-refugees-search-for-safety-in-countries-hostile-to-their-rights/