FEMINISTKY.SK

Minulú stredu zomrela v San Franciscu Carol Leigh vo veku 71 rokov. Počas svojho života zmenila obraz pracujúcich v sex biznise a otvorila diskusiu o ich právach. Zároveň pomohla verejný diskurz očistiť od hanlivých a romantizujúcich pojmov ako „prostitútka“, „biznis s láskou“, „najstaršie povolanie“ či „kňažka lásky“ (žiaľ, občas na ne narazíme aj dnes).

Carol Leigh sa narodila v roku 1951 v Queense. Svojich rodičov opísala ako „rozčarovaných ex-socialistov“: „Vyrastala som na odstrašujúcich príbehoch o neúspechu politických bojov,“ napísala v eseji „Vynájdenie sexuálnej práce“ („Inventing Sex Work“). Začiatkom 70. rokov objavila feministické autorky ako Betty Friedan a Kate Millet, o ktorých sa diskutovalo aj v spisovateľskej skupine, ktorú založila počas štúdia na Bostonskej univerzite.

V roku 1978 sa presťahovala do San Francisca, keďže (– ako sama povedala –) „mala dosť podlej a represívnej atmosféry Bostonu“. Plánovala sa venovať umeniu, no napokon sa si našla prácu v sex biznise. „Moji priatelia a priateľky z umeleckých kruhov pracovali v reštauráciách... Pozerala som sa na nich a povedala som si, že ako servírka pracovať nechcem. Som umelkyňa, chcem skúmať život, takže prostitúcia bola pre mňa spočiatku spôsobom skúmania. V tom čase som bola aj chudobná a zúfalá,“ vysvetlila.

Pociťovala však čoraz väčší rozpor medzi svojimi skúsenosťami a feministickými doktrínami. „Feministická analýza prostitúcie ako najzákladnejšieho útlaku žien nezodpovedala sile a postojom, ktoré vyjadrovali rôznorodé ženy, aké som stretávala,“ napísala.

Rok po príchode do San Francisca ju v podniku, v ktorom pracovala, znásilnili dvaja muži. Táto skúsenosť ju priviedla k aktivizmu. Uvedomila si totiž, že ak incident nahlási, prevádzku zavrú a o prácu príde nielen ona, ale aj ďalšie ženy. „Začala som sa veľmi, veľmi angažovať za zmenu podmienok, aby iné ženy nemuseli riešiť to, čo som riešila ja,“ povedala neskôr v jednom rozhovore.

O ľuďoch z jej fachu sa vtedy uvažovalo ako o zločincoch, ktorých k tejto práci donútili okolnosti alebo okolie. Leighovej heslom bolo, naopak, „Sexuálna práca je práca“. Domnievala sa, že niektorí ľudia sa poskytovaniu sexuálnych služieb venujú z vlastného rozhodnutia. Keďže sa považovala za feministku a pracujúcu osobu, vymyslela termín „práca v sex biznise“, resp. „pracujúca v sexbiznise” (namiesto stigmatizujúceho pojmu „prostitútka”). „Termín rozoznáva, že to, čo robíme, je práca a nedefinuje nás cez náš (nízky – pozn. red.) status… Práca v sex-biznise nie je hanbou a hanbou nie som ani ja,“ vysvetlila v už spomínanej eseji „Vynájdenie sexuálnej práce“ („Inventing Sex Work“), ktorou prispela do zbierky „Kurvy a ďalšie feministky“ („Whores and Other Feminists“, 1997).

Začiatkom 80. rokov 20. storočia začala Leigh vystupovať s one-woman show s názvom „The Adventures of Scarlot Harlot“ („Dobrodružstvá Scarlot Harlot“). Rozprávala v nej príbehy z pracovného života, obhajovala svoje miesto pri feministickom stole a naznačovala, že sex za peniaze sa možno až tak nelíši od toho, čo robí komparz za peniaze. Okrem toho predávala vlastnú značku parfumu Whore Magic a na podujatiach rozdávala farebné nálepky s nápismi „Whore Power“ alebo „Be Nice to Prostitutes“.

V polovici 90. rokov pôsobila v komisii dozornej rady San Francisca zameranej na pracujúcich v sex biznise a v roku 2008 patrila medzi najhlasnejšie obhajkyne tzv. Návrhu K dekriminalizujúceho sexuálnu prácu v meste. Návrh sa nepodarilo presadiť. Postavila sa proti nemu aj vtedajšia okresná prokurátorka Kamala Harris.

Leigh neskôr natáčala videá, organizovala umelecké výstavy sexuálnych pracovníčok a v roku 2003 vydala knihu „Unrepentant Whore: Scarlot Harlot“ („Nepokorná kurva: Scarlot Harlot“). Annie Sprinkle, bývalá porno hviezda, umelkyňa a pedagogička, o nej po smrti povedala toto: „Carol Leigh bude nepochybne pokračovať vo svojej práci z toho veľkého bordelu na nebi, kde sú kurvy v bezpečí, uctievané a šťastné.“

Jej odkaz si pripomenieme aj 17. decembra v rámci osláv Medzinárodného dňa za ukončenie násilia páchaného na ľuďoch pracujúcich v sex biznise.

O ženách pracujúcich v sex biznise napísala v roku 2017 dizertačnú prácu Ľubica Vyšná.

V Čechách pôsobí ochotnícky divadelný súbor Rozkoš, v ktorom vystupujú priamo pracujúce v sex biznise.

O bojoch ľudí poskytujúcich sexuálne služby písala aj Joana Lilli Hofstetter pre Kapitál.

Informačný materiál k sex biznisu od OZ Odyseus.