FEMINISTKY.SK

Zomrela Barbara Ehrenreich
September 3rd, 2022
Snímka.PNG

„Naša mama zomrela 1. septembra, niekoľko dní po 81. narodeninách. Jasne povedala, že bola pripravená odísť. Nikdy si nepotrpela na nejaké spomínanie či modlitby, ale jej pamiatku si môžete uctiť tým, že sa budete mať radi a budete bojovať ako o život,“ napísali včera na facebookový profil deti významnej feministickej reportérky, spisovateľky a aktivistky Barbary Ehrenreich. Jej dcéra uviedla, že príčinou smrti bola mŕtvica.


Ehrenreich sa počas života venovala rôznym témam: mýtu amerického sna, trhu práce, zdravotnej starostlivosti, chudobe či právam žien. Skúmala kultúrne a sociálne fenomény od pôrodníctva až po vojny. Jej motivácia vychádzala z túžby zviditeľniť obyčajných ľudí, predovšetkým tých „prehliadaných a zabudnutých“, uviedla jej editorka Sara Bershtel.


Barbara Ehrenreich sa narodila v roku 1941 v Montane v robotníckej rodine. Väčšina jej predkov prišla o prsty pri práci v neďalekých medených baniach. Barbarin otec však navštevoval večernú školu a získal štipendium na Carnegie Mellon, vďaka čomu sa rodine podarilo presťahovať do Pittsburghu a vyšvihnúť sa do strednej triedy. Matka bola ženou v domácnosti a – rovnako ako Barbarin otec – ťažká alkoholička.


Ehrenreich študovala fyziku a získala doktorát z bunkovej biológie. Spoločenské a politické otrasy v tých rokoch v nej však prebudili hnev, ktorý sa premietol do aktivizmu a písania. Z aktivít v rámci hnutia proti vietnamskej vojne vzišla jej prvá kniha „Long March, Short Spring: The Student Uprising at Home and Abroad“ (1969).


Koncom 60. rokov sa po boku svojho vtedajšieho manžela Johna Ehrenreicha zapojila do organizovania v sektore zdravotníctva a podporovala vznikajúce hnutie za zdravie žien. Raz napísala: „Keď sa mi v roku 1970 narodilo prvé dieťa, prešla som politickou aj osobnou premenou. Postupne som sa začala angažovať v tom, čo sme vtedy nazývali ‚hnutie za zdravie žien' a presadzovala som lepšiu zdravotnú starostlivosť pre ženy a lepší prístup k zdravotným informáciám, než sme mali v tom čase.“ Záujem o túto oblasť sa v roku 1972 premietol do napísania „undergroundového bestselleru“, malej brožúry s názvom „Witches, Midwives, and Nurses: A History of Women Healers“. Spoluautorkou publikácie bola jej priateľka a redaktorka časopisu Mother Jones Deirdre English.


Angažovanosť Ehrenreich napokon priviedla k odchodu zo Štátnej univerzity v New Yorku. Z učiteľky sa tak stala spisovateľka na plný úväzok. A hoci jej súkromný život nevychádzal podľa predstáv, v práci sa jej darilo.


V 70. rokoch napísala pre vplyvný feministický časopis Ms. článok vyvracajúci mýtus, že feminizmus spôsobuje srdcové choroby. V jej kariére nastal okamžite zlom a z neznámej autorky bola zo dňa na deň vyhľadávaná žurnalistka. V ďalších rokoch napísala popri množstve novinových stĺpčekoch viacero vysoko hodnotených kníh o živote amerického obyvateľstva vrátane „The Hearts of Men: American Dreams and the Flight from Commitment“ (1983), „Fear of Falling: (1989),“ alebo „The Worst Years of Our Lives“ (1990).


V americkej robotníckej triede však najviac zarezonovala jej osobná kronika života na hranici chudoby s názvom „Nickel and Dimed – On /Not/ Getting By in America“ (2001). Kniha je trpkým opisom potupy, utrpenia a námahy, ktoré prináša práca za nízku mzdu v Spojených štátoch. Vznikla, keď jej autorka pripravovala reportáže pre film „Nickel and Dimed“ a popri tom, aby sa uživila, pracovala ako čašníčka. Na to, aby mohla normálne fungovať, totiž potrebovala dve zamestnania. Po tom, čo následne pracovala aj ako hotelová chyžná, upratovačka, pomocná sila v domove dôchodcov či predavačka vo Wal-Marte, sa definitívne presvedčila o tom, že vyžiť z priemerného príjmu sedem dolárov na hodinu je takmer nemožné.


Aj pod vplyvom osobných skúseností si Ehrenreich uvedomovala zraniteľnosť postavenia žien. Bola horlivou zástankyňou práva na interrupciu a snažila sa tému oddtabuizovať. V roku 2004 pre The New York Times napísala: „Naozaj ma iritujú ženy, ktoré odmietajú priznať, že podstúpili interrupciu,“ a zdôraznila, že sama „počas svojich príliš plodných rokov podstúpila dva potraty“. Ešte predtým, v roku 1990, v knihe esejí „The Worst Years of Our Lives“, túto skúsenosť okomentovala takto: „jediné, čo ma mrzí v súvislosti s mojimi interrupciami, je, že ma stáli peniaze, ktoré by som inak mohla minúť na niečo príjemnejšie, napríklad na to, aby som deti zobrala do kina a zábavného parku.“


V posledných rokoch svojho života vytvorila Ehrenreich projekt pre reportérky* vo finančnej tiesni, ktoré sa venujú chudobe, teda problému, ktorému samy čelia. Na webovej stránke iniciatívy s názvom Economic Hardship Reporting Project sa píše: „Podporujeme nezávislé novinárky, aby mohli tvoriť pútavé príbehy, ktoré sú často v rozpore so zaužívaným naratívom. Túto kvalitnú žurnalistiku potom pretláčame do mainstreamových médií a mobilizujeme čitateľstvo, aby zmenilo systémy, ktoré generujú ekonomické ťažkosti.“


Jej najnovšia kniha „Had I Known: Collected Essays“ (2020) spája diela z posledných štyroch desaťročí o sexizme, zdraví, ekonomike, vede, náboženstve a ďalších témach. V textoch sa opakuje autorkine varovanie pred rastúcou chudobou a prehlbujúcou sa sociálnou nerovnosťou. V rozhovore pre časopis The New Yorker v tom čase povedala, že nedostatok platených nemocenských dávok a zhoršujúci sa blahobyt pracujúcej triedy ju stále privádzajú na „chmúrne a zúrivé myšlienky“. „Ukazuje sa, že v Spojených štátoch sme veľmi zraniteľní," povedala. „Nielen preto, že nemáme žiadnu alebo len veľmi malú záchrannú sieť, ale aj preto, že nie sme absolútne pripravení na núdzové situácie, žiadnu sociálnu infraštruktúru,“ hromžila.


Ehrenreich pokračovala v písaní až do svojich osemdesiatin a tesne pred smrťou začala pracovať na knihe o vývoji narcizmu.


Myšlienky neúnavnej Barbary Ehrenreich priblížili slovenskému publiku aj Aspekťáčky, ktoré vo svojom časopise začiatkom milénia uverejnili preklad jej významného textu „Life Without Father: Reconsidering Socialist-Feminist Theory“ (v českej verzii Kateřiny Liškovej „Život bez otce: promýšlení teorie socialistického feminismu“).


ZDROJE:

https://en.wikipedia.org/wiki/Barbara_Ehrenreich

https://www.facebook.com/barbara.ehrenreich/posts/pfbid02qbW5Lepy3vZKC8fNe9T3QL95hwKziW2xCwQt8TnJxPQin6v1HkicrPQEZhn3oKR4l

https://www.nytimes.com/2022/09/02/books/barbara-ehrenreich-dead.html

https://www.theguardian.com/books/2022/sep/02/barbara-ehrenreich-author-dies-nickel-and-dimed

https://pulitzercenter.org/people/barbara-ehrenreich