Práve som dočítala pamäti filmového kritika, prekladateľa Pavla Branka, ktoré v roku 2011 vyšli v spolupráci vydavateľstva Marenčin PT a Slovenského filmového ústavu pod názvom Proti prúdu. Nie často, ak vôbec, sa v kultúre na Slovensku stáva, žeby sa muži verejne identifikovali s feminizmom. Pavel Branko tak v tejto knihe robí. Kniha vôbec predstavuje príbeh spletený z rôznych identifikácií, identít, ich odmietania, obhajovania. Namiesto analýz ponúkam krátky výpisok z čítania (s. 45 - 46).
Súbežne s tým, ako som si osvojoval socialistické postoje v radikálnej feministickej verzii, vyvíjal som sa totiž na feministu. Dnešná liberálna pravica by najradšej zniesla zo sveta spomienku na to, že neoddeliteľnou súčasťou socialistického a komunistického konceptu sveta bolo od jeho zrodu aj oslobodenie ženy z dvojnásobného útlaku, triedneho i rodového, kým pravicové a konzervatívne postoje v tom istom čase charakterizoval predovšetkým patriarchalizmus a tradicionalizmus, v nemčine vyjadrený spojením Tri K: Kirche, Küche, Kinder (kostol, kuchyňa, deti).
Podľa mňa tradičná koncepcia kresťanskej, islamskej, africkej, čínskej či indickej kultúry toho pod spoločnou strechou patriarchalizmu držia podnes, i keď stupňom intenzity sa odlišujú, kým laickou verziou euroatlantickej civilizácie patriarchalizmus naďalej prebíja, hoci skôr v maskovaných formách či ako životaschopný relikt.
Pripadá mi groteskné, že na staré kolená musím feminizmus brániť ešte aj pred feministkami, prinajmenšom jazykovo. Fejtónom Žena-spisovateľka, muž-prezident? (Kultúrny život 2001, roč. 2, č. 46, s. 11) poukazujem na ďalekosiahly dosah takejto mechanickej kópie z angličtiny, kde sa to inak vyjadriť nedá. Naše dnešné svetobežníčky ňou v slovenčine podporujú to, proti čomu sa samy vehementne stavajú, totiž druhotnosť beauvoirovského druhého pohlavia. Nuž som ten fejtón podpísal Muž-feministka. Hrach na stenu.
Zato ma celkom pobaví, keď Jana Juráňová demontuje baťkovský nimbus svätokrádežnými impertinenciami, hoci baťkovia celej Európy sa v tom čase od tých slovenských asi veľmi nelíšili. Vcelku by náš svet bol asi príjemnejším miestom na život, keby v ňom prišlo k slovu viac estrogénu na úkor kohútiaceho sa testosterónu.
