FEMINISTKY.SK

Kým ruskí predstavitelia odmietajú obvinenia z porušovania ľudských práv na Ukrajine, dokumentácia sexuálnych zločinov ruskej armády naberá na sile. Nepodložené svedectvá či „fámy a klebety“ sa tak menia na priame výpovede obetí a príšerne faktické záznamy o mučení.

26-ročnú Ukrajinku Oľhu priviazali na ôsmy alebo deviaty deň v ruskom väzení k stolu. Na od pása dole vyzlečenú ženu chrlil vyšetrovateľ 15 minút obscénne nadávky. Potom cez ňu prehodil bundu a pustil do miestnosti sedem ďalších mužov. Počas 14 dní, ktoré tam Oľha minulú jeseň prežila, sa jej vyhrážali znásilnením, bili ju a kopali do hlavy a hrudníka, pričom jej zlomili rebro. Rusi jej nasadzovali svorky na nohy, ruky a ušné lalôčiky, púšťali do tela elektrický prúd a oblievali ju vodou, čo šoky ešte znásobilo.

O niekoľko týždňov neskôr sedela Anna Sosonska z generálnej prokuratúry zodpovedná za vyšetrovanie sexuálnych zločinov v Oľhinej stiesnenej kuchyni. To, čo si v chersonskom byte vypočula, len potvrdilo to, o čom už vedela. Na prokuratúre sa totiž kopia dôkazy o tom, že ruské sily používali na Ukrajine sexuálne násilie ako vojnovú zbraň. „Problém sexuálneho násilia nachádzame na každom mieste, ktoré Rusko okupovalo,“ konštatuje 33-ročná Sosonska. „Objavili sme všetky druhy vojnových zločinov: znásilnenie, nútené obnažovanie, sexuálne mučenie,“ hovorí a dopĺňa, že ich obeťami boli nielen ženy, ale aj muži a deti.

Iryna Didenko, ktorá vedie oddelenie prokuratúry vyšetrujúce sexuálne zločiny, otvorila už 154 prípadov sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom. Skutočný počet je podľa nej „oveľa, oveľa vyšší“. V jednej z bývalých okupovaných dedín v Kyjivskej oblasti vraj zažila sexuálne násilie každá deviata žena. Podľa Didenko podrobili v ruských väzniciach sexuálnemu násiliu a mučeniu stovky ľudí.

Po vyšetrovaní niektorých oblastí, z ktorých sa Rusko stiahlo, doručila nezávislá medzinárodná komisia OSN správu o množstve prípadov sexuálneho násilia na Ukrajine. Vyplýva z nej, že obete mali od štyroch do osemdesiatich rokov. Správa obsahuje aj prípady skupinového znásilnenia, prípady, keď boli rodinní príslušníci nútení sledovať sexuálne násilie páchané na ich príbuzných, a dokumentáciu sexuálneho násilia páchaného na zadržaných osobách.

Napríklad v jednej dedine v Kyjivskej oblasti v marci 2022 príslušníci ruskej armády niekoľkokrát znásilnili 22-ročnú ženu, spáchali sexuálne násilie na jej manželovi a prinútili pár k pohlavnému styku v ich prítomnosti. Potom jeden z vojakov prinútil ich štvorročnú dcéru k orálnemu sexu.

Traumu prežila aj Viktoria, 42-ročná obyvateľka z rovnakej časti Ukrajiny. Keď opisuje, ako začiatkom marca ruskí vojaci zastrelili jej suseda a potom ju spolu so susedkou znásilnili, celá sa trasie. „Stále sa bojím,“ vysvetľuje. „Niekedy, keď vypadne elektrina, ma prepadne strach a cítim, že by sa mohli vrátiť,“ dodáva. Je jednou z mála preživších ochotných verejne prehovoriť. Napriek tomu (alebo práve preto) ju ľudia zo susedstva odsudzujú. „Ohovárajú ma a ja väčšinou zostávam doma,“ sťažuje sa.

Snaha pomôcť ukrajinským obetiam sexuálneho násilia je obrovská. Prijíma ich už niekoľko krízových centier pre ženy. Organizácie poskytujúce pomoc, ako napríklad Women for Women International a Nadácia Andrejevovcov, zriadili mobilné gynekologické ambulancie a poradenstvo. Z vyše 800 žien a dievčat, ktorým nadácia poskytla konzultácie, 22 priznalo, že počas vojny zažili sexuálne násilie. Osem z nich malo menej ako 18 rokov.

Niektoré z preživších majú samovražedné myšlienky. Jedno dievča si vraj chcelo zrezať kožu, lebo neznieslo vôňu mužského parfumu. Iné ženy sa boja vojenských uniforiem, dokonca aj ukrajinských vojakov, a mužov vo všeobecnosti.

Z výpovedí tých, ktorí sa prihlásili, vyplýva, že ruskí velitelia o znásilňovaní vedeli alebo ho dokonca podporovali. Keď ruské jednotky obsadili nejakú oblasť, prejavil sa jasný vzorec správania: znásilňovanie sa spustilo na druhý alebo tretí deň po obsadení. Ešte jasnejší vzorec organizovaného sexuálneho násilia možno identifikovať v detenčných zariadeniach, ktoré boli pod vedením ruských vojakov, policajtov a bezpečnostných zložiek. Podľa ukrajinskej prokuratúry a miestneho predstaviteľstva v nich dochádzalo k rozsiahlemu sexuálnemu násiliu vrátane znásilňovania obuškami a kasermi po genitáliách.

„Je to súčasť genocídy,“ hovorí Didenko, „ale na to, aby sme to dokázali, potrebujeme čas.“

ZDROJE:

https://en.wikipedia.org/wiki/Sexual_violence_in_the_2022_Russian_invasion_of_Ukraine

https://www.ohchr.org/en/press-releases/2022/10/un-commission-has-found-array-war-crimes-violations-human-rights-and

https://zmina.info/news/v-ukrayini-zafiksuvaly-ponad-150-faktiv-seksualnogo-nasyllya-povyazanyh-z-vijnoyu-ogp/

https://www.reuters.com/world/international-legal-experts-assist-ukraine-sexual-violence-investigation-2022-12-11/

https://www.nytimes.com/2023/01/05/world/europe/ukraine-sexual-violence-russia.html