FEMINISTKY.SK

Pod označením „objímač stromov“ si zvyčajne predstavíme hipisáka, ezoteričku či ochrancu prírody. Ústrednou postavou pôvodného príbehu o objímaní stromov však bola obyčajná žena z Indie Amrita Devi, ktorá prišla pre boj za ich záchranu o život.

Pred takmer tristo rokmi dostala indická kráľovská výprava rozkaz vyťažiť stromy na stavbu nového paláca. Vojaci však narazili na odpor bišnojskej komunity (Bishnoi), jednu z vetiev hinduizmu. Jej členky a členovia žili v minulosti po stáročia vpúšti v indickom Rádžastáne a rešpektovali posvätnosť všetkých foriem života. Medzi zásady bišnojcov patrí aj zákaz zabíjania zvierat a výrub stromov. Spoločenstvo uctievalo strom chejri (prosopis cineraria), ktorý predstavoval pre púštnu komunitu kritickú životnú silu. Bohužiaľ, tento druh posvätných stromov rástol aj v okolí plánovanej ťažby.

Keď sa vojaci so sekerami pustili do práce, jedna z dedinských žien, Amrita Devi, sa im postavila do cesty. Objala strom chejri a snažila sa ho ochrániť vlastným telom. Keď vojakov prosila, aby prestali, požiadali o úplatok, čo bolo v rozpore s vierou nešťastnej ženy. Devi sa nevyhla zásahom sekerou. Svedkyňami brutality boli aj jej tri dcéry, ktoré objali stromy po vzore mamy. Aj tie vojaci zabili.

Správa o násilí v lese sa rýchlo rozšírila a vyvolala nenásilný protest ďalšieho obyvateľstva. Mladí i starší ľudia, chránili – po vzore Devi – posvätné stromy objatím a zomierali jeden po druhom. Masaker si z radov bišnojcov vyžiadal takmer štyristo životov. Ich obetavý čin neskôr viedol ku kráľovskému nariadeniu, ktoré zakazovalo výrub stromov v ktorejkoľvek bišnojskej dedine.

Ženy ako Amrita Devi sa v novodobých časoch stali hybnou silou indického enviromentálneho hnutia. To vznikalo v chudobných komunitách, ktoré si mohli vybrať len medzi vzdorom voči reštrikciám a vyhladovaním. Nie náhodou silnel „environmentalizmus s prázdnym bruchom“ medzi najnúdznejšou populáciou, ktorej typickými predstaviteľkami boli indické ženy a dievčatá. Ako osobám, ktoré sú zodpovedné za každodenné zaobstarávanie rodín, im bolo jasné, že ťažba dreva ničí ich lesy a ohrozuje ich prístup ku kľúčovým lesným zdrojom potrebným na prežitie.

Významnú rolu zohrali ženy napríklad v rámci hnutia Čipko (Chipko, v hindčine „držať sa, objímať sa), ktoré sa sformovalo koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Jeho tvárami sa stali vidiecke ženy objímajúce stromy a bojujúce proti odlesňovaniu. Stovky žien, ktoré zmobilizoval aktivista Sunderlal Bahuguna, sa ocitli v prvej línii odboja proti nekontrolovateľnému odlesňovaniu. Pochodovali, schádzali sa a vytvárali ľudské reťaze, objímajúce vysoké stromy.

Keď v polovici sedemdesiatych rokov ohlásila vláda výrub vyše dvetisíc stromov neďaleko dediny Reni v indickom štáte Uttarachand, akcia skupiny roľníčok v himalájskych kopcoch pripomínala zásah Devi a jej dcér. Ženy bránili stromy objatím a podnietili k protestu aj obyvateľov okolitých dedín. Boj trval až do začiatku osemdesiatych rokov, keď došlo k reforme v lesníctve a zákazu výrubu stromov v himalájskych regiónoch.

Boj o kontrolu nad pôdou a prístup k prírodným zdrojom pokračuje. Príkladom sú ženy z kmeňa Adivasi v štáte Džhárkhand. Adivasi žili pôvodne v lesoch, ktoré v čase britskej kolonizácie začínali rednúť. Domorodá populácia tak prichádzala o svoje prirodzené prostredi i živobytie. Komunitné kolektívne práva nahradili práva súkromných vlastníkov, čím kmeň Adivasi stratil slobodný prístup k zdrojom obživy. Na pôde, ktorú niektoré z rodín pod nátlakom odpredali, vyrástli priemyselné podniky či elektrárne. Ženy z kmeňa preto aj dnes bojujú za svoje práva napriek násiliu zo strany štátu aj súkromných spoločností.

„Pôda je naša. Voda je naša. Naše sú tieto lesy. Vychovávali ich naši predkovia. A my ich musíme chrániť. “
Pieseň indického hnutia Čipko

Dokument o tom, ako zasiahla pandémia do života žien z kmeňa Adivasi: https://www.youtube.com/watch?v=DASPoZwQnPo

ZDROJE:
https://womensearthalliance.org/.../the-original-tree.../?

https://www.fjuzn.sk/.../zeny-z-kmena-adivasi-vydavaju-sa...

https://science.thewire.in/.../adivasi-struggle.../

https://www.jamhoor.org/.../pollution-and-patriarchy-in...

https://nasebio-eko.sk/historia-objimania-stromov/