FEMINISTKY.SK

Pletenie sa zvykne považovať za voľnočasovú aktivitu starších žien. Predstavujeme si ich s klbkom vlny pri nohách, pokojne usadené v hojdacom kresle v kultúrnom vzduchoprázdne. Ide o typ ručnej práce nerozlučne spätý so starobou, staromódnosťou a „ženskosťou“. Pletenie však bolo a je aj niečím iným: vyjadrením politického postoja a spoločenskou kritikou. Niet sa čomu čudovať, keďže ihlice a priadza boli dlho jediným mocenským nástrojom v rukách žien a iných marginalizovaných skupín. A dnes ho používajú na demonštrovanie politických postojov aj muži.

Keď vypukla americká vojna za nezávislosť a britskí kolonisti protestovali proti novým daniam bojkotom tovarov z Anglicka, začali sa organizovať tzv. priadky (tzv. „spinning bees“). Ženy si vedľa seba postavili kolovrátky a z priadze vyrábali tkaninu, ktorú volali „homespun“. Nosením odevov, ktoré sa z nej vyrobili, sa v 60. a 70. rokoch 18. storočia dala vyjadriť podpora práv kolónií v Amerike. Pradenie sa v tomto prípade považovalo za jediný prijateľný spôsob, ako mohli ženy vyjadriť svoje politické názory.

Francúzsko malo zase svoje „tricoteuses“ (teda pletiarky), ktoré počas vlády teroru sedeli pred gilotínami, plietli a sledovali verejné popravy. V morbídnom tichu medzi stínaním hláv plietli tzv. čiapky slobody – symboly slobody a republikánskej vlády (aj Marianna, národný symbol Francúzska, je často zobrazovaná v čiapke slobody). Mimochodom, tricoteuses boli trhovníčky, ktoré predtým natoľko rozzúrili vysoké ceny potravín a ich nedostatok, že sa 5. októbra 1789 vydali na pochod na Versailles.

Afroamerická abolicionistka a aktivistka za práva žien Sojourner Truth je s ihlicami a priadzou vyobrazená na takmer všetkých portrétoch. Aj týmto spôsobom šírila odkaz, že vzdelanie a priemysel sú kľúčom k pokroku černošskej komunity. O desaťročia neskôr, počas prvej svetovej vojny, sa ženy s ihlicami a priadzou opäť dostali na scénu. Vojaci v tom čase masovo umierali na tzv. zákopovú nohu, ktorú spôsobovali neustále vlhké prsty na nohách. Receptom bola častá výmena ponožiek, ktorých bol nedostatok. Situáciu na fronte zachraňovali práve pletiarky.

Pletiarky všetkých vekových kategórií tiež uľahčovali špionáž na fronte. Niektoré do pletenín skrývali tajné odkazy. Iné si uvedomili, že dôležitú správu možno zakomponovať aj do vzoru. Pletenie totiž spočíva v rôznych kombináciách dvoch očiek: hladkého oka pripomínajúceho „véčko“, a obrátených očiek, ktoré vyzerajú ako vodorovná čiara alebo malý hrboľ. Špecifická kombinácia očiek vo vopred určenom vzore umožňovala vytvoriť tajnú správu, ukrytú napr. v nevinne pôsobiacom šále alebo čiapke. To bol hlavný dôvod, prečo úrady v Spojených štátoch aj v Británii zakázali vzorované pletenie počas oboch svetových vojen.

Americká prvá dáma Eleanor Roosevelt zas v roku 1941 odštartovala celoštátnu štrikovaciu kampaň na podporu americkej armády s názvom „Knit for Defense“. Časopis Time vtedy napísal: „Muži sotva stihnú vziať do rúk zbrane skôr, ako sa ich manželky a milenky chopia ihlíc a priadze.“

Pletenie aj dnes ženám umožňuje pripísať devalvovanému remeslu nový (aj politický) význam. Je súčasťou feministickej kultúry a širšieho feministického projektu, čo dokladuje aj množstvo vedeckých prác o pletení ako feministickej praxi. A napokon, je nanovo definované ako mladé, moderné a sexy. Na sociálnych sieťach ho nájdete aj pod hashtagom craftivism, ktorý označuje spojenie remesla a aktivizmu.

Pletenie niektoré skupiny využívajú na kritiku dehumanizujúcich technológií či rýchlej módy. Iné zoskupenia vyrábajú svetríky pre tučniaky ohrozené ropnou škvrnou a šály, ktorých vzory a farby dokumentujú klimatické zmeny. Pletie sa aj za reprodukčnú spravodlivosť. Pletiarske náčinie sa stalo znakom útlaku žien a marginalizovaných skupín a ihlice sú nerozlučne spojené s rizikami pri pokútne vykonávaných interrupciách. V Čile zase pletú muži priamo na ulici v rámci iniciatívy na prelomenie rodových stereotypov.

Pletie sa tiež zo vzdoru voči autoritárskym režimom. Ľudia podporili pletením balakláv aj ruské punkáčky Pussy Riot, ktoré skrývali svoju identitu pod pestrofarebnými maskami. Pletenie bolo tiež prvým kolektívnym aktom nesúhlasu žien po zvolení prezidenta Donalda Trumpa.

Pletie sa aj v priamej súvislosti s vojnou. Odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu vzniklo množstvo inicaitív (napr. Knitting For Ukraine), ktoré pletú všetko od teplého oblečenia ako ponožky a palčiaky až po kamuflážne siete. Od minulého roka pletú na podporu ukrajinskej armády a obyvateľstva nielen domáci, ale aj zahraničie. A napokon, ľudia vyrábajú deky a teplé oblečenie pre ľudí na úteku.

Takže áno, pletenie môže byť formou relaxu a výplne dní v čase staroby. Môže zabrániť rozvoju demencie, výskytu úzkosti a vysokému krvnému tlaku. Je však aj protestným nástrojom, ktorým možno očko po očku kriticky reagovať na okolité dianie.

O subverzívnom charaktere ručných prác sme písali aj v našom staršom príspevku.

ZDROJE:

https://www.atlasobscura.com/articles/knitting-spies-wwi-wwii

https://timeline.com/tricoteuse-french-revolution-b9887af073f4

https://www.nytimes.com/2021/03/05/style/knitting-hobby-black-women.html

https://centerforknitandcrochet.org/reflecting-on-sojourner-truth-in-honor-of-black-history-month-2021/

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0277539513001878

https://observers.france24.com/en/20170112-chile-men-cute-knit-hombres-tejedores

https://susidy.city/articles/259514/koryukivski-zhinki-volonterki-vyazhut-sitki-dlya-frontu-i-vvazhayut-scho-dobri-dila-lyublyat-tishu-

https://twitter.com/KnittingUkraine