<!--[if gte mso 9]> Normal.dotm 0 0 1 400 2283 SWICN 19 4 2803 12.0 <![endif]--><!--[if gte mso 9]> 0 false 18 pt 18 pt 0 0 false false false <![endif]--><!--[if gte mso 9]> <![endif]--> <!--[endif]-->
Prednedávnom odvysielala Markíza vo svojich hlavných správach reportáž nazvanú "Úspešné ženy spod Tatier", v ktorej boli prezentované príbehy troch takzvaných úspešných žien zo stredného a východného Slovenska. Potiaľto bolo všetko v poriadku. Je fajn, keď sa o úspechoch žien hovorí a dostane sa im uznania. Horšie však je, keď sú takéto príbehy plné klišé, stereotypov a neopodstatnených zovšeobecnení, ako to bolo aj v tomto prípade.
Začnem úvodnou vetou príspevku: "Pod Tatrami, na Liptove a na Spiši sa v riadiacich funkciách darí ženám." Hm, v reportáži sa spomínajú tri ženy, každá za jeden spomínaný región. Trochu mi uniká, kde sa zrazu zobrali všetky tie ženy vo vedúcich funkciách. A čo štatistiky (pozri napr. Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku a o činnosti Rady vlády SR pre rodovú rovnosť z roku 2009) , ktoré dokazujú, že práve na týchto pozíciách je žien najmenej a v rokoch 1996 - 2006 sa ich počet dokonca znížil? Dôvodom určite nie je to, že by ženy o tieto pozície nemali záujem. Navyše, keď sa pozrieme na údaje o ženách a mužoch vo vedúcich funkciách bližšie, vidíme, že ani keď sa ženám podarí do týchto funkcií dostať , neznamená to automaticky rovnaké zaobchádzanie. Vedúce pracovníčky zarábajú menej ako vedúci pracovníci a tento platový rozdiel sa v priebehu posledných desiatich rokov ešte zvýšil.
Televíziu ale vertikálna segregácia povolaní nezaujíma, za divácky príťažlivé považuje to, že ženy „šéfujú zväčša samým chlapom". Čo presne je na tom také strašne zaujímavé? Žeby to bolo to, že vďaka diskriminácii, s ktorou sa ženy na slovenskom trhu práce stále potýkajú, sú tieto ženy skôr výnimkou? Podľa mňa je oveľa "zaujímavejší" fakt, že je oveľa viac miest, kde muži šéfujú čisto alebo prevažne ženským kolektívom, ako je to napr. na školách. Prečo sa o tomto nenatočí nejaká "zaujímavá" reportáž?
Klišé ako „ženský element“ či „ženské zbrane“ netreba ani hlbšie rozvádzať. Výroky ako "Ješitný chlap je lepší ako ješitná žena” či “S mužmi sa mi spolupracuje lepšie ako so ženami" ukazujú, že aj ženy na najvyšších miestach nie sú od rodovo stereotypných názorov oslobodené. Ale skôr než indikátorom osobných postojov sú tieto názory spôsobom, ktorým ženy ukazujú, že na tieto miesta patria.
Selektívne vyberanie informácií a ich prezentácia bez hlbšej analýzy nie sú na Markíze ničím novým. Ale v prípade tejto reportáže sa k nim pridáva ďalší zlý bod pre reportéra a jeho redakciu: potenciál zobraziť pozitívne pracovne úspešné ženy a zároveň upozorniť na diskriminačné praktiky zostal absolútne – a pravdepodobne zámerne – prehliadnutý.