FEMINISTKY.SK

Minulý mesiac zomrela vo veku 92 rokov významná nemecká marxistická feministka, mysliteľka a aktivistka Maria Mies. Celý život bojovala za rovnosť žien, no na rozdiel od mnohých iných feministiek si uvedomovala, že ju nemožno dosiahnuť v kapitalistickej spoločnosti. Raz napísala:

„Som proti tejto politike rovnosti [gender mainstreamingu]. Nechcem byť postavená na rovnakú úroveň ako dnešní muži v kapitalistickom patriarcháte. Muži pre mňa nie sú stelesnením ideálneho obrazu človeka. Ľudia by nemali byť takí, akí sú dnes patriarchálni muži. Bez ohľadu na to, v ktorej krajine. V Nemecku máme kancelárku a ministerku obrany. Vďaka tomu vraj krajina vyzerá pokrokovo. Myslia si to mnohé feministky. Ale politika, ktorú kancelárka aj ministerka obrany presadzujú, sa v ničom nelíši, je ako vždy patriarchálna, je kapitalistická, je koloniálna. Zmeniť treba celý tento obraz, celú predstavu a celý svetonázor, ktorý vidí ideálneho človeka v mužovi. A to je starý príbeh. Nezačalo sa to len teraz.“

Maria Mies sa narodila v roku 1931 na Porýní ako jedno z dvanástich detí. Vyrastala v ťažkých roľníckych pomeroch a od detstva pracovala na poli. Odmietla typickú životnú dráhu mladej dedinčanky obmedzenú na Küche, Kinder und Kirche. Príležitosť na emancipáciu od rolových klišé videla v učiteľskom vzdelaní.

V 60. rokoch minulého storočia pôsobila päť rokov v Goetheho inštitúte v indickej Púne, kde učila nemčinu a robila prvé sociologické pozorovania. Ako píše vo svojej autobiografii „Das Dorf und die Welt“ („Dedina a svet“) z roku 2009,

„keď som išla do Indie, bola som ešte úplne apolitická. V Goetheho inštitúte v Púne som sa stretávala nielen s mužmi, ale aj so ženami, ktoré sa chceli učiť nemčinu. Pýtala som sa sama seba, o čo sa tieto ženy snažia. Jedna indická profesorka antropológie mi navrhla zrealizovať prieskum, ktorý som predtým nikdy nerobila. Výsledok dotazníka ‚Prečo nemčina?' dopadol podľa očakávaní. Muži idú do Nemecka, aby sa stali inžiniermi. Ženy však mali úplne iné motivácie. Väčšina z nich chcela odložiť manželstvo, jednoducho povedané, nechceli sa vydávať. Boli to ženy zo strednej triedy, ktoré mohli študovať, kým nezískali bakalársky titul. Potom sa museli vydať... Vtedy mi prvýkrát došlo, čo znamená patriarchát. Nie prostredníctvom teoretických štúdií, ale praxou a skúsenosťami. A to zostalo mojou metódou dodnes.“

Po návrate z Indie sa Mies v Kolíne nad Rýnom venovala výskumu patriarchátu v Indii a Nemecku. Začala sa politicky angažovať – zúčastňovala sa na protestoch proti vietnamskej vojne a jadrovému zbrojeniu. Neskôr prednášala sociológiu na Univerzite aplikovaných vied v Kolíne nad Rýnom a na Inštitúte pre sociálny výskum Univerzity vo Frankfurte nad Mohanom. V tomto čase si začala uvedomovať svoje medzery v poznatkoch o ženskom hnutí – práve tie chcela sprostredkovať aj svojim študentkám (z prevažnej časti to boli ženy). Zároveň hľadala spätosť s praxou, čo ju priviedlo k pôsobeniu v prvom ženskom azylovom dome pre týrané ženy v Nemecku.

V polovici sedemdesiatych rokov sa Mies vydala za indického aktivistu Sarala Sarkara, ktorý podporoval revolučné roľnícke hnutie naxalitov. Manželia sa rozhodli spolu nežiť a nemať deti. Naplno sa venovali akademickému a aktivistickému životu.

V roku 1978 Mies vydala text „Methodische Postulate der Frauenforschung“ („Metodické postuláty ženských štúdií“), ktorý v nemecky hovoriacom svete vyvolal veľký rozruch. Kritizovala v ňom zaujatosť voči ženám, čím porušila dogmu (údajnej) vedeckej objektivity. O rok neskôr už vyučovala ženské štúdiá na Medzinárodnom inštitúte sociálnych štúdií v Haagu a založila magisterský študijný program pre ženy z globálneho Juhu zameraný na feministickú teóriu.

V tom čase začala Mies intenzívne písať o priesečníku medzi kapitalizmom, patriarchátom a kolonializmom. Poukazovala na to, že kapitalizmus – ako predpovedal Marx – patriarchát nezrušil. Podľa nej šlo o vitálny systém, ktorý sústavne produkuje nové a nové nerovnosti. V obehu ho podľa nej udržiava práca žien v domácnosti, nie námezdná práca ako tvrdila tradičná marxistická teória. Viditeľná námezdná práca v krajinách globálneho Severu bola biela, mužská a regulovaná pracovnými zmluvami. Mies čiastočne nadviazala na Rosu Luxemburg a sformulovala tézy o podhodnotení domácej alebo reprodukčnej práce. V diele „Patriarchát a akumulácia vo svetovom meradle: Ženy v medzinárodnej deľbe práce“ („Patriarchy and Accumulation on a World Scale: Women in the International Division of Labor“) z roku 1986 zaviedla termín „housewifization“. Pomocou neho analyzovala, ako kapitalistická akumulácia vytvorila pracovné hierarchie a ako spôsobila, že sa práca v domácej sfére asymetricky rozdelila na základe pohlavia.

Od osemdesiatych rokov bola Mies účastníčkou ekofeministického hnutia a zapojila sa do aktivizmu proti genetickému inžinierstvu a reprodukčným technológiám. Začala vnímať priepasť medzi ekofeminizmom a nemeckým feminizmom, podľa ktorého technológie slúžia ženám, a ktorý tlieskal feminizácii armády. „Čo je to za oslobodenie, ktoré umožňuje ženám správať sa rovnako hlúpo ako mužom? Vojna nikdy nebola a nebude riešením žiadneho sociálneho problému,“ pohoršovala sa neskôr vo svojej autobiografii. V roku 1988 sa Mies stretla s environmentálnou aktivistkou Vandanou Shivou. Indka, ktorá začínala ako fyzička, sa okamžite dala presvedčiť o ekofeminizme a rozhodla sa s Mies napísať knihu o tejto problematike. Kniha Ecofeminism (1. vydanie 1993, Fernwood Publications) je dodnes považovaná za základnú ekofeministickú literatúru. Jej druhé vydanie vyšlo s predslovom Ariel Salleh v roku 2014 vo vydavateľstve Zed Books.

V roku 1993 odišla Mies do dôchodku a svoj čas trávila v Kolíne nad Rýnom a v dedine Vulkaneifel, v ktorej vyrastala. Zostala aktívna vo feministickom a anti-globalistickom hnutí, napríklad v skupine Diverse Women for Diversity (DWD), ktorú spoluzakladala Vandana Shiva a ktorá vyzývala ženy do boja za potravinovú nezávislosť. Vo veku šesťdesiatštyri rokov bola viac ako kedykoľvek predtým antimilitaristická: vystupovala proti vojnám v Juhoslávii, Iraku a Afganistane, ktorých cieľom bolo nielen zmocniť sa prírodných zdrojov, ale aj zničiť sebestačnosť a autonómiu týchto krajín.

Maria Mies po sebe zanechala jasný odkaz, že za emancipáciu vykorisťovaných a utláčaných treba bojovať. Česť jej pamiatke.

Časti textu Marie Mies „Methodische Postulate zur Frauensforschung‟ (pôvodne publikovaný v časopise Beiträge zur feministischen Theorie und Praxis, č. 1/1978, s. 41 - 63) vyšli v slovenskom preklade Zuzany Guldanovej a Tibora Hrozániho a vo výbere Jany Cvikovej ako súčasť textu „Feministický výskum‟ v rubrike Slovník časopisu Aspekt (č. 2/1994, Feminizmy, s. 72 - 73). (Môžete si ho prečítať napríklad tu.)

V roku 1998 v Bratislave na stretnutí Diverse Women for Diversity s Mariou Mies viedla rozhovor literárna vedkyňa a redaktorka feministického časpius Aspekt Jana Cviková. Rozhovor vyšiel pod názvom „Krava pre Hillary‟ v časopise Aspekt (č. 3/1998, s. 172 - 176).

V slovenčine vyšla v časopise Aspekt aj časť knihy Patriarchy and Accumulation on a World Scale: Women in the International Division of Labor pod názvom „Kolonizování a domestikace žen‟ (Aspekt č. 2/2000 - 1/2001, Patriarchát, s. 26 - 38, z nemeckého prekladu knihy preložila Tereza Brůchová).

ZDROJE:

https://en.wikipedia.org/wiki/Maria_Mies

https://www.frauengeschichtsverein.de/start-und-news/frau-des-monats-2021/februar-2021/